Gramatické pravidlá môžu potrápiť nejedného používateľa slovenského jazyka. V našom príspevku sa budeme venovať skloňovaniu privlastňovacích prídavných mien. Privlastňovacie prídavné mená, teda tie, ktoré vyjadrujú, komu niečo patrí, sa v slovenčine tvoria od osobných a zvieracích mien v mužskom alebo ženskom rode. Pýtame sa na ne otázkami čí? čia?… pokračuj
V úvode nášho príspevku uvádzame krátky dialóg: A: Podarilo sa mi zohnať výborné lístky do divadla. B: Super, v ktorom rade sedíme? A: Budeme v tretej rade. B: Už sa neviem dočkať. Kto z účastníkov krátkeho rozhovoru urobil vo svojom prehovore gramatickú chybu? Ak sa nazdávate, že ide o účastníka… pokračuj
V našom príspevku sa budeme venovať výrazu mimo, ktorý sa v slovníku spracoval dvakrát – ako príslovka aj ako predložka. V úvode priblížime príslovku, viac nás však bude zaujímať používanie predložky mimo. Príslovka mimo znamená v malej vzdialenosti od hlavného, priameho smeru alebo od určitého ohraničeného priestoru, vedľa, bokom,… pokračuj
Niektorí používatelia pociťujú pri čítaní čísel v slovnom spojení s podstatným menom a pri ich skloňovaní neistotu. V dnešnom príspevku si priblížime používanie základných čísloviek končiacich sa na -jeden. Číslovka jeden si na rozdiel od ďalších zachovala rodové tvary jeden, jedna, jedno, ktoré majú samostatné skloňovanie. Veľa používateľov pravdepodobne… pokračuj
Spojenie prispieť svojou hrivnou používame často v spojeniach s významom pomôcť niekomu, niečomu svojím prínosom, pričinením, váhou svojej účasti, svojím podielom, hodnotou. Rovnako známe nám je aj frazeologické spojenie zakopať svoju hrivnu, ktoré sa používa vo význame zanedbať, nevyužiť svoje schopnosti. Z archeologických výskumov, vedeckých aj popularizačných prác… pokračuj
Podnetom na napísanie nášho príspevku bola otázka do telefonickej jazykovej poradne, v ktorej sa pýtali na tvorenie prídavného mena od pomenovania víla. Víla je rozprávková bytosť v podobe krásnej devy, žijúca v lesoch alebo vo vode. Spolu s ďalšími čarovnými bytosťami, ako sú obri, trpaslíci, ježibaby či strigy, ich… pokračuj
Pomocou slabikovania sa žiaci učia čítať, slabiky spájajú do slov a tie do viet. Rozdeľovanie slov na slabiky je neustále aktuálna téma, čomu nasvedčujú aj časté otázky do telefonickej jazykovej poradne. Používatelia sa zaujímajú o to, ako rozdeliť výrazy na konci riadka v texte, niektorí sa zasa pýtajú… pokračuj
V našom príspevku sa pozrieme bližšie na podstatné meno arómoterapia zložené z dvoch pomenovaní gréckeho pôvodu – aróma vo význame výrazná vôňa alebo zápach niečoho a terapia ako spôsob liečby. Od prvého slova aróma sa oddelila koncová prípona -a, k slovotvornému základu aróm- sa pomocou spájacej hlásky -o- pripojil… pokračuj
Pri nepravidelnostiach, s ktorými sa v našom jazyku stretávame, si často neuvedomíme, že v skutočnosti nejde o neprirodzené prvky, ale o také javy, ktoré sa stali v minulosti a v súčasnosti si ich už neuvedomujeme, alebo si ich nepotrebujeme uvedomiť. Preto niekedy hľadáme odpoveď aj na otázku, odkiaľ sa vzali náhradné tvary druhého a tretieho… pokračuj
V rozličných situáciách súvisiacich s naším jazykom často spomíname našich kodifikátorov – Antona Bernoláka a Ľudovíta Štúra, lebo obidvaja vraj pri uzákoňovaní pravopisu uplatnili jednoduché pravidlo – Píš, ako počuješ! Pravdivý je však len začiatok tohto princípu a nebol zlý, lebo vo všetkých slovenských slovách sa pôvodné samohlásky tvrdé… pokračuj
