V niektorých našich predajniach domácich potrieb sa v uplynulých rokoch pod názvom mašľovačka začala predávať pomôcka slúžiaca na nanášanie masla, oleja, masti, bielkov či žĺtkov napríklad na cesto pripravené na pečenie. Dostali sme otázku, či je slovo mašľovačka v slovenčine spisovné, resp. správne, keďže sa neuvádza v Pravidlách slovenského… pokračuj
Geografickým názvom Maurícius sa pomenúva ostrov v Indickom oceáne ležiaci východne od Madagaskaru. Tento názov sa zaraďuje medzi neživotné podstatné mená mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dub, pričom pri skloňovaní koncové -us z názvu vypadáva podobne, ako je to pri iných vlastných menách zakončených na… pokračuj
Pravidelný čitateľ časopisu Quark sa spytoval, ako možno jedným slovom pomenovať aktívnu osobu, ktorá koná, a pasívnu osobu, ktorá čaká, pričom vyslovil aj názor, že pomenovania konateľ a čakateľ majú už svoj ustálený význam a že výrazy konajúci a čakajúci mu neznejú celkom dobre. K nastolenému problému možno pristupovať viacerými… pokračuj
V Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003) aj v slovníkoch cudzích slov (porov. Veľký slovník cudzích slov od S. Šalinga, M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej, 3. vyd. z r. 2003, či Slovník cudzích slov – akademický z r. 2005) sa slovo navigátor zachytáva ako životné podstatné meno mužského rodu na… pokračuj
Na Slovensku máme viacero geografických objektov, ktorých názvy sú zakončené na mäkkú spoluhlásku ť, ako sú Hrochoť (obec v okrese Banská Bystrica), Keť (obec v okrese Levice), Novoť (obec v okrese Námestovo), Pažiť (obec v okrese Partizánske), Sihoť (sídlisko v Trenčíne, ale aj riečny ostrov… pokračuj
V slovnej zásobe slovenčiny máme veľa dokonavých slovies, ktoré vyjadrujú dej ako ohraničený, uzavretý, utvorených od nedokonavých slovies vyjadrujúcich dej ako prebiehajúci, neohraničený, ako sú slovesá spáliť, zapáliť, podpáliť, prepáliť, vypáliť od páliť, presídliť, vysídliť od sídliť, skrášliť, okrášliť od krášliť, zatmeliť, vytmeliť od tmeliť,… pokračuj
V jazykových prejavoch často používame slovesá užiť, užívať, použiť, používať. Pozrime sa, aké významy majú uvedené slovesá v spisovnej slovenčine. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (4. vyd. z r. 2003) dokonavé sloveso užiť má význam prijať do žalúdka, napríklad užiť tabletku, užiť sirup, užiť lieky. Okrem toho má… pokračuj
Názvom papagáj sa pomenúva pestro sfarbený vták s prenikavým hlasom. Toto slovo sa k nám dostalo z nemčiny, z nemeckého Papagei, ale pôvod má v arabčine (porov. Stručný etymologický slovník Ľ. Králika z r. 2015). V spisovnej slovenčine sa slovo papagáj ako pomenovanie vtáka zaraďuje k podstatným menám mužského rodu, pričom v jednotnom čísle… pokračuj
Na Slovensku máme vyše štyridsať obcí s názvom zakončeným na dvojhlásku -ie, napr. Babie, Devičie, Jasenie, Jastrabie, Letničie, Medvedie, Omšenie, Osrblie, Ovčie, Ptičie, Sebedražie, Srnie, Vranie, Zálesie atď. Pri pozornejšom sledovaní rozličných jazykových prejavov si môžeme všimnúť, že niektorým používateľom jazyka robí problémy náležité skloňovanie takýchto… pokračuj
V slovnej zásobe slovenčiny sa v súčasnosti často najmä v ekonomickej oblasti používa slovo audit, ktoré má základný význam detailné skúmanie účtov spoločnosti, firmy s cieľom určiť ich presnosť, a to kvalifikovanou osobou, inštitúciou a okrem toho ďalšie významy, význam podrobné preverovanie stavu niečoho, kontrola, revízia a význam správa o vykonaní kontroly, teda… pokračuj
