Ak by sme mali určiť, čo najčastejšie robí používateľom slovenčiny problémy v oblasti pravopisu, určite by viacerí povedali, že je to písanie veľkých písmen a písanie čiarky. V tomto príspevku si povieme niečo o čiarke. Je to rozsiahla problematika a my sa zameriame na prípady, ktoré sa v súčasných… pokračuj

V augustovom čísle časopisu Quark sme sa zaoberali cudzími a vžitými domácimi názvami miest, tzv. endonymami a exonymami, ako Paris – Paríž, Venezia – Benátky, Leipzig – Lipsko. Popri kritériu cudzie – domáce do používania názvov miest v slovenčine vstupuje aj kritérium historické – súčasné. Napovedá nám to aj… pokračuj

V tejto jazykovej poznámke sa budeme zaoberať rozdielom medzi významom a funkciou zámena kedy a spojky keď. Nielen ústne, ale aj písomné jazykové prejavy totiž svedčia o tom, že v používaní zámena kedy a spojky keď nie je jasno, a tak sa často zamieňajú. Pomôžu… pokračuj

Názvy endonymá a exonymá znejú väčšine používateľov slovenčiny cudzo a veľa im nehovoria. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo hovoríme o Paríži, Londýne, Mníchove, Benátkach, Drážďanoch či Káhire a na druhej strane o Madride, Saint-Tropez, Buenos Aires, San José, Stuttgarte či Washingtone? Inými slovami, prečo pre niektoré názvy… pokračuj

V súvislosti s dianím na Ukrajine sa v médiách často spomínajú mestá zasiahnuté vojnou. Používatelia slovenčiny iste zaregistrovali, že niektoré názvy publicisti používajú v rozličných pravopisných podobách: Simferopoľ i Simferopol, Sevastopoľ i Sevastopol, Mariupoľ i Mariupol. Ide o názvy s podobnou slovotvornou štruktúrou – všetky sú zakončené na -poľ alebo -pol.… pokračuj

Žijeme v globálnom svete, ktorý sa úzko spája s internacionalizáciou jazyka. Je nesporné, že v súčasnosti v ňom dominuje angličtina, a to predovšetkým v oblasti informačných technológií, marketingu a mnohých vedných odborov. Angličtina čoraz viac preniká aj do našej bežnej konverzácie. V nejednom prípade tak vytláča domácu ustálenú lexiku, či už v podobe… pokračuj

Žijeme v rodinných, susedských, pracovných a iných vzťahoch. V komunikácii – ústnej či písomnej – oslovujeme jednotlivých ľudí, sú však situácie, keď potrebujeme osloviť rodinu alebo rodinných príslušníkov ako celok. Je to napríklad pri písaní blahoprajných textov k rozličným sviatkom a príležitostiam, na pozvánkach či v kondolenčných textoch.… pokračuj

V tomto príspevku načrieme do gramatiky. Budeme sa venovať zhodnému prívlastku a jeho väzbe. Je na to jednoduchý dôvod: v rečových prejavoch môžeme neraz zachytiť chybné skloňovanie zhodného prívlastku v postpozícii, čiže keď stojí za nadradeným, určovaným podstatným menom. Ukážeme si to na niektorých formuláciách vybratých z publicistických textov. Jednou… pokračuj

O slovenčine s obľubou hovoríme, a rovnako radi o nej počúvame, že je to ľubozvučný jazyk. Jej ľubozvučnosť sa spája s melodickosťou dosahovanou najmä mäkkosťou spoluhlások. Prispieva k tomu aj spoluhláska ľ ako mäkký náprotivok tvrdej spoluhlásky l (vyskytuje sa aj v samom slove ľubozvučný či ľubozvučnosť). Napriek tomu, že sme na… pokračuj

Popri domácich slovách významnú časť slovnej zásoby slovenčiny tvoria prevzaté slová. Spomedzi nich sú početne zastúpené slová grécko-latinského pôvodu. Mnohé z nich sa používajú ako odborné výrazy. Pre tých z nás, ktorí sme už neabsolvovali kedysi povinnú stredoškolskú latinčinu, môžu niektoré takéto slová spôsobovať pravopisné problémy. … pokračuj