Prečo sme každý iný

Všetci poznáme frázy každý sme iný, každý sme nejaký, každý sme jedinečný… Bývajú častým obsahom našich rozhovorov či písaných úvah. Potvrdzuje to aj ich vysoká frekvencia v Slovenskom národnom korpuse. Popri nich sa podstatne menej používa verzia so zámenom alebo prídavným menom (tzv. prísudkovým menom) v množnom… pokračuj

Používanie domáckych vlastných mien

Medzi časté otázky ľudí využívajúcich služby jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV patrí otázka, ako písať domácke podoby krstných či rodných mužských mien, ktoré sú vo zvukovej podobe zakončené na hlásku [i]. Má sa v grafickej podobe na konci písať mäkké i alebo ypsilon? Príkladov… pokračuj

Prídavné meno morčací

Možno si ešte spomenieme na vášnivé diskusie, ktoré sa rozpútali okolo prídavného mena prasací v roku 2009, v čase masívneho rozšírenia prasacej chrípky. Zástancovia prídavného mena prasačí podobu prasací spochybňovali a najčastejšie ju pripisovali výmyslom jazykovedcov. Niektorým používateľom slovenčiny zasa nejde do hlavy, prečo je od pomenovania hlodavca… pokračuj

Znamená anglické slovo point vždy slovenské pointa?

Táto otázka sa vynorila v súvislosti s dopytom do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, či možno slovo pointa používať aj vo význame hlavná myšlienka, podstata argumentu či diskusie a výraz dobrá pointa (angl. good point) v kontexte, keď sa oceňuje sila argumentu alebo dôležitá myšlienka. Slovenské výkladové… pokračuj

Prečo je menej niekedy viac

V časopise Quark sme už písali o slovách, v ktorých niektorí používatelia vyslovujú mäkkú spoluhlásku ľ, hoci je v nich tvrdá spoluhláska l, napr. pravideľný, pravideľne namiesto pravidelný, pravidelne, ďaľší namiesto ďalší, škridľa, škridľový namiesto škridla, škridlový, krivoľaký, krivoľako namiesto krivolaký, krivolako. Takáto hyperkorektnosť, čiže nadmerné úsilie vyjadrovať sa… pokračuj

Mužské priezviská končiace sa na -ec, -ek a -ok

Do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV opakovane prichádzajú otázky týkajúce sa skloňovania mužských priezvisk zakončených na -ec, -ek a -ok. Ide o priezviská ako Feranec, Škovránek, Parobok. Opytujúci váhajú, či majú pri skloňovaní takýchto priezvisk vkladné samohlásky e, o vynechať alebo zachovať, teda či je… pokračuj

Môže byť niečo najoptimálnejšie?

V tomto príspevku načrieme do problematiky stupňovania prídavných mien. Začneme otázkou: Môže byť nejaké riešenie optimálnejšie, prípadne najoptimálnejšie? Logika hovorí, že ak je niečo v daných podmienkach najlepšie – taký je slovníkový výklad významu prídavného mena optimálny –, potom by už nemalo byť niečo ešte viac či… pokračuj

Pravopis predložkových názvov ulíc

V minulom čísle sme písali o názvoch ulíc so zhodným prívlastkom (Astrová ulica, Benkova ulica, Havrania ulica) a s nezhodným prívlastkom (Ulica Andreja Kmeťa, Ulica Slovenského národného povstania). V tomto príspevku sa budeme zaoberať ďalším typom pomenovaní ulíc, ktorých súčasťou nie je slovo ulica. Takéto názvy vznikli najmä z chotárnych… pokračuj

Pravopis názvov ulíc

V písaní názvov ulíc, ale aj námestí, nábreží a iných verejných priestranstiev nemusí mať každý jasno. Jednak preto, že v tejto oblasti prebehla v roku 1991 pravopisná úprava a napriek dlhšiemu časovému odstupu si niektorí používatelia slovenčiny neosvojili realizované zmeny (niektorí ich ani nezaregistrovali), jednak vzhľadom na rôznorodosť týchto… pokračuj

Používanie frazeologizmov

Hovorí sa, že humor je korenie života. S istou dávkou obraznosti môžeme povedať, že korením jazyka sú frazeologizmy. Frazeologizmy (alebo frazémy) sú špecifickým typom ustálených spojení, ktoré sa vyznačujú obraznosťou a expresívnosťou. Dokladajú to frazémy ako šplhať sa po chrbte druhých, čiže robiť kariéru zásluhou a na úkor… pokračuj