V slovnej zásobe slovenčiny máme zložené podstatné mená a zložené prídavné mená s prvou časťou pol-, ale aj s prvou časťou polo-. Niektorým používateľom jazyka robí problémy náležité rozlíšenie, kedy sa má použiť zložené podstatné meno, resp. zložené prídavné meno s prvou časťou pol- a… pokračuj

Názov Macedónska, jednej z republík bývalej Juhoslávie, po osamostatnení v roku 1991 prešiel rozličnými premenami. Kým ako súčasť Juhoslávie v osemdesiatych rokoch minulého storočia mala republika oficiálny názov v slovenčine Macedónska socialistická republika (v macedónčine Socialistička republika Makedonija) a skrátený názov Macedónsko (Makedonija), po vzniku samostatného štátu mala oficiálny názov… pokračuj

V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami dokonavého, resp. aj nedokonavého slovesa odvodeného od podstatného mena dlh pomocou predpony za-, a to s podobami zadlžiť/zadlžiť sa, zadlžovať/zadlžovať sa, resp. zadĺžiť/zadĺžiť sa, zadĺžovať/zadĺžovať sa. Uvedieme niekoľko príkladov, ktoré sme si poznačili z internetových stránok: Zadlžiť sa hypotékou nie je vždy výhodné. –… pokračuj

Pri skloňovaní názvu talianskeho mesta Bologna rovnako ako pri skloňovaní iných cudzích zemepisných názvov sa v slovenčine vychádza nie z cudzej pravopisnej podoby názvu, ale z jej výslovnostnej podoby a podľa zakončenia výslovnostnej podoby sa názov zaradí k nášmu skloňovaciemu vzoru. Taliansky zemepisný názov Bologna je zakončený na samohlásku a,… pokračuj

V niektorých našich predajniach domácich potrieb sa v uplynulých rokoch pod názvom mašľovačka začala predávať pomôcka slúžiaca na nanášanie masla, oleja, masti, bielkov či žĺtkov napríklad na cesto pripravené na pečenie. Dostali sme otázku, či je slovo mašľovačka v slovenčine spisovné, resp. správne, keďže sa neuvádza v Pravidlách slovenského… pokračuj