Na čo slúži výskum pri nízkych teplotách?

Pri teplotách blížiacich sa k absolútnej nule môžu vedci skúmať nezvyčajné pri bežných izbových teplotách neexistujúce javy, ktoré posúvajú naše poznatky o vlastnostiach hmoty a vlastne celého vesmíru. Tieto poznatky otvárajú cestu k novým technickým vynálezom. Fyzici pracujúci v oblasti nízkych a veľmi nízkych teplôt… pokračuj

Ďalší posol z Marsu?

Nedávna opätovná analýza vnútra marťanského meteoritu ALH 77005, ktorý sa našiel v Antarktíde v roku 1977, odhalila sugestívne biopodpisy, látky a štruktúry s možným biologickým pôvodom. Uplynulo už takmer štvrťstoročie od pamätného augustového dňa roku 1996, keď vtedajší prezident USA Bill Clinton osobne predniesol a komentoval závažné oznámenie… pokračuj

Skyrmióny – nosiče informácií

Aj vďaka platnosti Moorovho zákona máme v súčasnosti na trhu produkty, ako sú smartfóny, hodinky a ďalšie zariadenia, ponúkajúce možnosti kedysi vídané len pri veľkých superpočítačoch. Ďalšia miniaturizácia súčiastok však naráža na technologické limity. Riešenie ponúkajú skyrmióny. Moorov zákon z roku 1965, ktorý predpokladá, že… pokračuj

Vesmírna misia Štefánik

Počas vesmírneho letu a pobytu na palube vesmírneho laboratória orbitálnej stanice Mir od 20. februára 1999 do 28. februára 1999 plnil slovenský kozmonaut Ivan Bella náročný vedecký program. V čom spočíval? Úlohy I. Bellu ako kozmonauta výskumníka boli koncipované na plnenie vedeckovýskumných úloh prispôsobených jeho… pokračuj

Priveľa svetla na tmu

Nájsť miesto v Európe, odkiaľ vidíme číru nočnú oblohu v plne prirodzenej kráse, je v súčasnosti takmer nemožné. Prečo je to tak? Väčšina ľudí nikdy v živote nezažije pohľad na prírodné svetelné poklady ako zodiakálne svetlo, most a protisvit. Bežný človek si nevie ani predstaviť, že… pokračuj

Aká je budúcnosť Zimného prístavu?

Zimný prístav patrí k jedným z posledných ucelených industriálnych areálov, ktoré dokladujú priemyselný rozvoj Bratislavy. Ide o územie, ktoré vznikalo na prelome 19. a 20. storočia. O budúcnosti kedysi jedného z najväčších riečnych prístavov v strednej Európe sa vedie diskusia. Blízkosť Dunaja prirodzene súvisela so vznikom priemyselnej zóny v Bratislave na ľavom… pokračuj

Editovanie je hra

Bez ohľadu na to, či fotíte do formátu RAW alebo JPG, oplatí sa venovať čas následnému vytriedeniu fotografií a úprave tých, ktoré prejdú výberom. Aký vplyv na fotografiu majú jednotlivé parametre? Okrem vizuálnej kontroly správnej expozície, čiže či je fotografia správne tmavá či svetlá, ponúkajú mnohé fotoaparáty veľmi užitočnú pomôcku, ktorou je… pokračuj

Pozor, elektrina!

V súčasnosti vieme, že prítomnosť vtáctva je ukazovateľom zdravšieho životného prostredia. Človek svojimi aktivitami výrazne mení krajinu, pričom dôsledky sú neraz pre operence hrozbou. Akú hrozbu predstavuje pre vtáky elektrická sieť? Na Slovensku žije viac ako 360 vtáčích druhov. Nie všetky sa u nás vyskytujú pravidelne. Pre… pokračuj

Meranie na diaľku

Čitateľa Eugena Katrabčiaka z Bratislavy zaujíma, aká je situácia s inteligentnými meracími systémami na Slovensku. Inteligentné meracie systémy (IMS) sa spočiatku využívali len v oblasti merania veľkých tokov elektriny. Dôvodom bola ich vysoká cena, a to nielen samotných prístrojov, ale drahý bol aj prenos údajov. Ceny oboch technológií klesajú a ich terajšia úroveň… pokračuj

Ako pokračujú výskumy v CERN-e?

CERN alebo aj Európska organizácia jadrového výskumu (European Organization for Nuclear Research) je európska organizácia pre základný a aplikovaný výskum najmä v oblasti časticovej fyziky. Ide o najväčšie laboratóriom časticovej fyziky na svete. Hlavným projektom v CERN-e je Veľký hadrónový urýchľovač (LHC – Large Hadron Collider), ktorý… pokračuj