Difúzia medzi odbormi

Difúzna rovnica bola zostavená na popis rozptyľovania sa látky v prostredí dôsledkom náhodného pohybu jej molekúl. Pretože náhodné vplyvy sa vo vede objavujú často, difúznu rovnicu nájdeme aj tam, kde by sme ju nečakali. Napriek tomu, že zloženie hmoty z atómov bolo navrhnuté už na… pokračuj

Najľahší neriešiteľný problém

Matematika ešte nie je pripravená na tento problém, tvrdia mnohí poprední matematici a vedci po celom svete. Nikomu neodporúčajú venovať svoj výskum práve tejto problematike. Napriek tomu je zadanie problému také jednoduché a jasné, že ho bez problémov pochopia aj žiaci základnej školy. Zvoľme si… pokračuj

Ako vzniká kooperácia

Dôvera a altruizmus sú slová, ktoré nám teraz chodia často po rozume. Niekedy sa podrazíme a nedodržíme dohodu. Za bežných okolností to však, našťastie, neplatí a môžeme si dôverovať. Matematika sa otázkou, ako vzniká spolupráca, zaoberá už takmer storočie. Celé sa to začalo výzvou, ktorú… pokračuj

Matematické mosty

Čo všetko dokážeme iba pomocou obyčajného kružidla a pravítka? Túto zdanlivo nevinnú otázku si kedysi položili starovekí Gréci. Zaviedla ich vtedy do ďalekých a dovtedy nezmapovaných zákutí matematiky. Niektoré z nich nie sú úplne prebádané ani v súčasnosti. Mnohí si zo školy pamätáme, ako sme pomocou… pokračuj

Planéta objavená matematikou

Keď sa niekto pozrie na oblohu a povie: Aha, aká jasná hviezda! je dosť možné, že sa nepozerá na hviezdu, ale na planétu. Niektoré planéty sú totiž veľmi jasné. Síce nesvietia samy osebe, ale odrážajú svetlo zo Slnka. Viaceré vidno voľným okom: Merkúr, Venušu, Zem,… pokračuj

Poznať svoj model

Máloktorá veda sa dotýka nášho každodenného života tak ako meteorológia. Možno aj preto sa popri futbale či politike takmer každý našinec cíti byť aj expertom na počasie. Skutočnosť je, samozrejme, zložitejšia. O tom, ako vznikajú predpovede a čo všetko ovplyvňuje počasie u nás, sme sa… pokračuj

Matematika jabĺk

Jablká sú relatívne guľovité okrem charakteristickej jamky v hornej časti, kde vyrastá stopka. Tím matematikov a fyzikov skúmal ich rast a výsledok zverejnili v časopise Nature Physics. Podľa nich sú biologické tvary často organizované prítomnosťou štruktúr, ktoré slúžia ako ohniská. Tieto ohniská môžu mať niekedy… pokračuj

Príbeh matematiky

Počas 19. storočia si matematici začali čoraz viac uvedomovať, že ich predchodcovia sa príliš často spoliehali pri vysvetľovaní na zamlčané alebo nie explicitne formulované predpoklady, ktoré sa však nedali vždy jednoducho verifikovať, alebo boli dokonca nepravdivé. Prvou významnou štrbinou v nepriestrelnej štruktúre starovekej matematiky bol… pokračuj

Monštruózna šialenosť

Predstavte si, že pri turistike na Slovensku objavíte jaskyňu, do ktorej tisíc rokov nevkročila ľudská noha, a pri bližšej prehliadke nájdete na stene mayské hieroglyfy. Asi takto nejako sa v roku 1978 mohol cítiť matematik John McKay. V tom čase J. McKay skúmal tzv. j-funkciu,… pokračuj

Štvrtý priestorový rozmer

Dĺžka, šírka a výška – to sú tri štandardné údaje pri meraní rozmerov, vzdialeností a pozícií v priestore. Za štvrtý rozmer mnohí považujú čas. V matematických aplikáciách, ba dokonca aj v každodennom živote však často používame aj štvrtý priestorový rozmer. Karteziánsku sústavu súradníc nemusíme dlho… pokračuj