Astronomické kalendárium apríl

Počas aprílových nocí môžeme vidieť Veľkú medvedicu priamo nad nami. Vďaka nej nájdeme nielen hviezdu Polárku v súhvezdí Malej medvedice, ale jej chvost nás dovedie k najjasnejšej hviezde jarnej oblohy – Arktúr. Na západe zapadajú za obzor zimné súhvezdia Orión a Veľký pes. Vysoko nad… pokračuj

Spitzerov teleskop zaspal

V predposledný januárový deň sa vyslaním rádiového signálu o 14.30 h prepol Spitzerov vesmírny teleskop do tzv. hibernačného módu – do hlbokého spánku. Rádiový signál, ktorým sa vypli všetky zariadenia na palube Spitzerovho vesmírneho teleskopu (Spitzer Space Telescope), vyslalo riadiace centrum misie Spitzer v kalifornskej Pasadene.… pokračuj

Mars stráca vodu

Medzinárodný výskumný tím vedený planetárnym vedcom z univerzity v Paríži-Saclay Franckom Montmessinom po analýzach údajov zo sondy Trace Gas Orbiter odhalil, že voda z Marsu mizne rýchlejšie, než sa predpokladalo. Keď Slnko ohrieva ľadové polárne čiapočky Marsu, do atmosféry sa uvoľňujú molekuly vody vo forme… pokračuj

Slnko takmer na dlani

Nedávno dokončený Slnečný ďalekohľad Daniela K. Inouyea na havajskom ostrove Maui už poskytol astronómom podrobné snímky turbulentného povrchu Slnka. To je od nás vzdialené 149 600 000 kilometrov. Prístroj disponuje najväčším solárnym zrkadlom s priemerom 4,24 metra, takže poskytuje doposiaľ nevídané detaily Slnka v oblastiach… pokračuj

Múzeum v kráľovskej hvezdárni

Hoci má Španielsko za sebou unikátnu kultúrno-vedeckú históriu, okrem astronomických fajnšmekrov si málokto spomenie na meno nejakého významného španielskeho hvezdára. To však neznamená, že by Španieli nemali radi astronómiu – práve naopak. Staručká Kráľovská hvezdáreň v Madride (Real observatorio de Madrid), ktorá sa nachádza v širšom centre… pokračuj

Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Dvere k novej fyzike

Urýchľovače elementárnych častíc zohrali a v budúcnosti určite ešte zohrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní podstaty hmoty a energie, a teda aj pôvodu vesmíru. Nedávno sme využili vzácnu príležitosť navštíviť Európsku organizáciu pre jadrový výskum (CERN), ktorá leží na francúzsko-švajčiarskej hranici medzi Ženevským jazerom a pohorím Jura. Priamo… pokračuj

Vedátor 2 + 1: Popretie objavu

Odchýlka jedného dňa Priestupný rok sa opakuje každé štyri roky. Vtedy má rok namiesto zvyčajných 365 dní o deň viac. To je však len jeho užšia definícia. Nedávny dátum 29. február nám signalizoval, že rok 2020 je priestupný rok. Pravidlom je, že priestupný je každý… pokračuj

Astronomické kalendárium marec

Mesiac marec nám prináša jar – a to nielen Slnkom vychádzajúcim čoraz skôr, ale aj jarnou rovnodennosťou, ktorá ohlasuje príchod jari. Dňa 20. marca o 4:50 h je dĺžka Slnka 0°. Znamená to, že Slnko sa nachádza presne v jarnom bode a naznačuje začiatok astronomickej jari.… pokračuj

Bude Betelgeuze supernovou?

Bola by to celkom isto astronomická udalosť storočia. Hviezda Betelgeuze už veľmi skoro vybuchne ako supernova. Pojem veľmi skoro však treba chápať z pohľadu astronomických meradiel. Na pozemskej oblohe bude Betelgeuze rovnako jasná alebo ešte  jasnejšia ako Mesiac v splne  a bude viditeľná voľným okom… pokračuj