V marci 2026 sonda Einstein Probe zaznamenala záblesk röntgenového žiarenia z galaxie vzdialenej asi 500 miliónov svetelných rokov. Pozemné teleskopy odhalili zjasňujúcu sa supernovu, neskôr označenú ako SN 2026gzf. Vedci identifikovali záblesk ako šokový prelom – moment, keď rázová vlna z explózie prerazí povrch hviezdy a uvoľní prvé svetlo… pokračuj
September je prvým jesenným mesiacom a prináša postupnú zmenu nočnej oblohy. Letná Mliečna cesta sa ešte začiatkom mesiaca ukazuje krátko po zotmení, no noci sa rýchlo predlžujú a vytvárajú čoraz lepšie podmienky na jej pozorovanie. Čaká nás aj pekné ranné stretnutie Mesiaca s Marsom a jasnými… pokračuj
Horniny na Marse obsahujú organické látky, hoci nie je známe, či sú biologického pôvodu. Život na Venuši sa však javí ako nepravdepodobný. Venuša je peklo s drvivým tlakom, Mars Arktída s extrémnym podtlakom. Na povrchu oboch planét nepretrvá kvapalná voda, nevyhnutná pre pozemský typ života. Na Venuši… pokračuj
Čierne diery možno nikdy úplne nezaniknú. Nový výskum slovenských fyzikov naznačuje, že rovnaká sedemrozmerná geometria časopriestoru, ktorá by mohla vysvetliť pôvod hmotnosti častíc, ponúka aj riešenie informačného paradoxu čiernych dier. O svojich výsledkoch nám porozprával Richard Pinčák z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.… pokračuj
Gravitačná vlna smerujúca od masívnej zrážky medzi dvoma čiernymi dierami priniesla informáciu, ktorú vedci po prvýkrát detegovali ako priamy podpis horizontu udalostí. Tím vedený fyzikmi z Austrálskej národnej univerzity a Perimeter Institute v Kanade analyzoval doteraz najsilnejší gravitačný vlnový signál, tzv. priamu vlnu. Horizont udalostí… pokračuj
Vyzerajú ako asteroidy, no pohybujú sa ako kométy. Astronómovia objavili novú triedu telies, ktorá môže zmeniť naše predstavy o malých objektoch Slnečnej sústavy. Objavovanie nových telies v Slnečnej sústave neustále pokračuje. Databáza Centra pre malé telesá (MPC) obsahovala k júnu 2026 takmer 42-tisíc objavených blízkozemských objektov, viac než… pokračuj
Nové pozorovania z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) pravdepodobne zachytili podpis prvých hviezd vo vesmíre. Astronómovia tak možno konečne objavili najstaršiu, úplne prvú generáciu hviezd. Tieto jasné obry vznikli z prapôvodnej zmesi vodíka a hélia, ktorá zapĺňala novonarodený vesmír, najviac niekoľko stoviek miliónov rokov po veľkom… pokračuj
August patrí medzi najobľúbenejšie mesiace milovníkov astronómie. Teplé letné noci, vysoko položená Mliečna cesta a známy meteorický roj Perzeidy každoročne lákajú tisíce pozorovateľov pod tmavú oblohu. Tento rok však bude výnimočný najmä zatmením Slnka, ktoré bude možné sledovať ako výrazné čiastočné aj zo Slovenska. Len… pokračuj
Astronómovia odhalili životopis galaxie ďaleko za hranicami Mliečnej cesty pomocou jej chemického zloženia. Výskum Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics predstavuje nový spôsob štúdia vývoja vzdialených galaxií a zakladá odbor nazvaný extragalaktická archeológia. Chceme pochopiť, ako sme sa sem dostali. Ako vznikla naša Mliečna cesta a ako… pokračuj
Kométy sa často označujú ako veľké špinavé snehové gule, no v skutočnosti predstavujú fascinujúce chemické laboratóriá. Tohtoročný apríl priniesol nebeské divadlo – kométa C/2026 A1 MAPS (pomenovaná podľa objaviteľov Mauryho, Attarda, Parrotta, Signoreta) dosiahla perihélium – bod, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku. Preletela… pokračuj
