Novoobjavená blízka exoplanéta z kategórie superzemí umožní vyladiť metodiku skúmania atmosfér týchto telies. Planéty iných žiariacich hviezd než Slnko, čiže mimoslnečné planéty, respektíve exoplanéty, sú realitou od polovice 90. rokov minulého storočia. V čase písania tohto článku príslušná štatistika zahŕňala (iba približne, pretože objavy neustále… pokračuj
Satelity Európskej vesmírnej agentúry ESA monitorujú nepredvídateľné správanie sa najväčšej a zároveň najaktívnejšej európskej sopky Etna. Sicílska Etna je v poslednom období vo výbušnej fáze: bolo zaznamenaných až 17 erupcií v priebehu menej ako troch mesiacov. Prístroje na palubách troch rôznych satelitov na obežných dráhach… pokračuj
Miniaturizácia v elektronike prináša aj miniaturizáciu techniky potrebnej na výskum vesmíru. Malé satelity, ktorých cena je porovnateľná s cenou luxusnejších automobilov, sa stávajú dostupnými pre krajiny a spoločnosti, ktoré by ešte donedávna nemali šancu v astronautike. Vzniká tak celý nový sektor. Prvý Sputnik, guľa s… pokračuj
Vedcom pracujúcim na experimente ALPHA v rámci CERN-u sa po prvýkrát podarilo pomocou laseru ochladiť atómy antihmoty. Laserové chladenie, ktoré spomaľuje pohyb elementárnych častíc a umožňuje tak presnejšie merania ich rôznych parametrov, dokázalo spomaliť atómy antivodíka viac než desaťnásobne. Úspešné aplikovanie techniky laserového chladenia na… pokračuj
Na nočnej májovej oblohe dominuje hviezda Arktúr v súhvezdí Pastier. Neďaleko vidíme jasnú hviezdu Spica v Panne. Na východ od Pastiera nájdeme Herkula s výraznou hviezdokopou M 13, ktorú môžeme vidieť aj voľným okom. Krásne vynikne aj v malých triédroch. Nad severným obzorom v tomto… pokračuj
Zemské povrchové prostredia sú vysoko okysličené, a to od atmosféry až po najhlbšie oceány, čo predstavuje charakteristický znak aktívnej fotosyntetickej biosféry. Základný časový rámec atmosféry bohatej na kyslík na Zemi však zostáva neistý, najmä z hľadiska ďalekej budúcnosti. Riešenie tejto otázky má veľké dôsledky nielen… pokračuj
Poznáte nejaké šesťhviezdy? Teda šestice gravitačne viazaných hviezd obiehajúcich okolo spoločného ťažiska? Málokto asi vie, že napríklad hviezda Castor v súhvezdí Blížencov alebo druhá hviezda v oji Veľkého voza – Mizar a Alcor – sú práve takýmito šesťhviezdami. Zatiaľ vo vesmíre veľa šesťnásobných systémov nepoznáme.… pokračuj
Kozmické lety sú v súčasnosti úplnou samozrejmosťou. Pre vedu, výskum a vývoj sa dokonca stali nevyhnutnou potrebou. Do vesmíru letelo veľké množstvo umelých družíc, výskumných sond, vedeckých laboratórií, vesmírnych staníc a pilotovaných kozmických lodí s ľudskými posádkami. Na vesmírne misie bolo vyslaných niekoľko stoviek kozmonautov,… pokračuj
Objav kozmického žiarenia predstavuje krásny príbeh o tom, ako vám záľuba v štúdiu nových javov v kombinácii so športom do istej miery extrémnym môže priniesť až Nobelovu cenu za fyziku. Ľudí už od najstarších civilizácií pútali krásy a tajomstvá vesmíru. Pozorovali objekty na nočnej oblohe,… pokračuj
Jeden marťanský rok trvá 687 pozemských dní. Ak rover NASA Perseverance vydrží na povrchu Marsu pracovať aspoň tak dlho, jeho misia bude technicky úspešná. A keby po tento čas Percy, ako ho familiárne volajú jeho tvorcovia, pracoval rovnako usilovne, ako to dokázal v prvých týždňoch… pokračuj
