Astrobiologické laboratórium

V obývateľnom pásme pomerne blízkej hviezdy obieha planéta podobná Zemi, na diaľku by mohla výskumníkom poslúžiť ako prírodné astrobiologické laboratórium. Od oznámenia objavu prvej planéty inej živej hviezdy, ktorá tak ako naše Slnko dlhodobo žiari vďaka termojadrovým reakciám v jej strede, prešlo už tridsať rokov.… pokračuj

Voda v mladom vesmíre

Prvá generácia hviezd vo vesmíre mohla vytvoriť vodu už 100 až 200 miliónov rokov po veľkom tresku. Predtým boli známky vody pozorované asi 780 miliónov rokov po veľkom tresku. Výpočty však naznačujú, že táto základná podmienka života existovala oveľa skôr, ako si vedci mysleli. Všetky… pokračuj

Oceán na Marse

Vedci objavili možnú dávnu pláž na Marse. Severné nížiny Marsu ležia nižšie ako zvyšok planéty, čo viedlo k hypotéze, že sa tam kedysi nachádzal oceán. V roku 2021 čínsky rover Zhurong skutočne objavil v hĺbke 10 až 35 metrov pod povrchom svah pripomínajúci pozemskú pláž,… pokračuj

Dvojhviezda pri čiernej diere

Vedci objavili dvojhviezdu obiehajúcu v blízkosti objektu Sagittarius A*, supermasívnej čiernej diery v centre našej Galaxie. Je to vôbec po prvý raz, keď bol v blízkosti supermasívnej čiernej diery objavený hviezdny pár. Objav založený na údajoch získaných pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope (VLT) na Európskom… pokračuj

Astronomické kalendárium (apríl 2025)

Po astronomicky bohatom marci nás čaká o čosi pokojnejší, no aj tak zaujímavý mesiac apríl. V hľadáčiku fotografov a pozorovateľov zažiaria na nočnej oblohe Mesiac s Plejádami, meteorický roj, spln tzv. mikromesiaca či konjunkcie planét. Stretnutie Mesiaca s Plejádami Veľmi pekné stretnutie dvoch známych nebeských… pokračuj

Súboj výskumu a výroby

Plánovaná výstavba a prevádzka rozsiahleho priemyselného parku v Čile môže ovplyvniť doteraz ideálne podmienky na pozorovanie a prieskum vesmíru. Astronómovia skúmajú diaľavy nášho vesmíru pomocou teleskopov rôzneho typu a veľkosti, ktoré sú umiestnené po celom svete, no nie všetky majú rovnaké podmienky na skúmanie vesmíru,… pokračuj

Galaxia ako problém

Obrovské rádiové galaxie (GRG) patria k najväčším známym štruktúram vo vesmíre, napriek tomu býva ťažké nájsť ich. Juhoafrickým astronómom sa nedávno podarilo objaviť exemplár merajúci viac ako tri milióny svetelných rokov vrátane prúdov horúcej plazmy, ktoré vypúšťa do priestoru. Nielenže je viac než tridsaťkrát väčšia… pokračuj

Vesmírny rekord

V atmosfére obrej exoplanéty vzdialenej 520 svetelných rokov od Zeme sa vyskytujú extrémne prúdenia vzduchu, ktoré mnohonásobne prekračujú rýchlosť šírenia zvuku. K astrobiologicky najdôležitejším poznatkom patria údaje o pomeroch na povrchu exoplanét a tesne nad ním. Žiaľ, ani tá najmodernejšia pozorovacia technológia a metodika zatiaľ… pokračuj

Stavebné kamene života

K najpozoruhodnejším misiám NASA patrí medziplanetárna sonda OSIRIS-REx. Vzorka povrchového materiálu, ktorý dopravila na Zem z blízkozemského asteroidu Bennu, obsahuje zlúčeniny kľúčové pre biológiu. Názov sondy je skratkou z Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, and Security – Regolith Explorer, voľne preložené ako odkrývanie počiatkov našej… pokračuj

Kozmický bozk

Cháron je s polovičnou veľkosťou Pluta nezvyčajne veľký mesiac. Od 90. rokov 20. storočia si vedci mysleli, že sa mohol sformovať podobne ako náš Mesiac: náraz na hlavné teleso rozprášil roztavený materiál na obežnú dráhu, kde sa nakoniec spojil do prirodzeného satelitu. Vtedajšie počítačové simulácie… pokračuj