Prepnuté pole čiernej diery

Magnetické pole pri superhmotnej čiernej diere M87*, vzdialenej asi 55 miliónov svetelných rokov, nečakane zmenilo smer. Tento dramatický zvrat spochybňuje teóriu fyziky čiernych dier a poskytuje vedcom nové dôkazy o dynamickej povahe týchto temných gigantov. Dáta siete Event Horizon Telescope ukazujú, že po prvotnom snímkovaní v roku 2017… pokračuj

Vzácny biely trpaslík

Astronómovia objavili kozmickú vzácnosť – veľmi hmotného bieleho trpaslíka, ktorý vznikol ako výsledok splynutia menšieho bieleho trpaslíka s ďalšou hviezdou a nie ako výsledok vývoja jednej hmotnejšej hviezdy. Objav uskutočnený vďaka ultrafialovým pozorovaniam Hubblovho kozmického ďalekohľadu (HST) poukazuje na to, že tieto vzácne hviezdy môžu byť vo… pokračuj

Nejasné biostopy na Encelade

Experimenty spochybňujú, odkiaľ na Encelade pochádzajú zlúčeniny naznačujúce možnosť existencie života. Hoci sonda Cassini (2004 – 2017) v gejzíroch pri južnom póle tohto mesiaca Saturnu našla organické zlúčeniny – stavebné kamene života –, vedci naznačujú, že časť z nich mohla vzniknúť priamo na povrchu. V štúdii publikovanej v Planetary… pokračuj

Astronomické kalendárium (november 2025)

Predposledný mesiac v roku je z hľadiska pravidelných astronomických udalostí väčšinou pokojný. Prevláda zväčša zamračené počasie a jasných nocí je ako šafranu. Začiatkom novembra očakávajte meteorický roj Tauridy, ktorý má dve hlavné vetvy. V stredu 5. novembra nastane spln Mesiaca. Približne v polovici mesiaca vrcholí meteorický roj Leonidy a čakajú nás… pokračuj

Dvojitý výbuch supernovy

Astronómovia po prvý raz získali vizuálny dôkaz, že hviezda skončila svoj život dvojitým výbuchom. Nedávno zverejnený objav ukazuje jedny z najvýznamnejších explózií vo vesmíre v novom svetle. Vedci objavili dôkaz o dvojitom výbuchu pri štúdiu pozostatkov supernovy SNR 0509-67.5 vo vzdialenosti 160-tisíc svetelných rokov vo Veľkom Magellanovom oblaku,… pokračuj

Ďalší mesiac Uránu

Vedci pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) objavili v poradí už 29. mesiac planéty Urán. Väčšina prstencov tohto ľadového obra je široká len niekoľko kilometrov, čo podľa vedcov naznačuje, že ich veľkosť obmedzujú mesiace obiehajúce okolo ich okrajov. Maryame El Moutamidová z Juhozápadného výskumného ústavu… pokračuj

Astronomické kalendárium (október 2025)

Október patrí medzi mesiace, ktoré zväčša ponúkajú množstvo krásnych pohľadov na nočnú oblohu a úkazy na nej. Striedajúcu sa letnú a zimnú nočnú oblohu, protisvit vysoko na oblohe uprostred nocí a ranné zodiakálne svetlo ozvláštni aj meteorický roj Orionidy so skvelými pozorovacími podmienkami. Mliečna cesta a zimné… pokračuj

Vesmírne baníctvo realitou?

Pred 30 rokmi patrila ťažba surovín vo vesmíre do sveta sci-fi a teoretických štúdií, v súčasnosti sa o nej hovorí ako o blízkej realite. Astronomický výskum aste­roidov je neustále veľmi aktívny, poskytuje významné zistenia o ich dynamike a fyzikálnych vlastnostiach. Hľadajú sa rôzne súvislosti medzi… pokračuj

Putujúci magnetar

Astronómovia, ktorí dlhodobo sledovali magnetar putujúci Mliečnou cestou, zistili, že nevznikol zo supernovy, čo je nezvyčajné. Väčšina magnetarov vzniká pri kolapse hmotnej hviezdy, tento magnetar má však zrejme iný pôvod. Magnetar objavili v roku 2008 a  označili ako SGR 0501+4516 (SGR je skratka soft gamma repeater)… pokračuj

Plazmové vlny Jupitera

Pozorovania magnetického poľa Jupitera sondou NASA Juno odhalili nový druh plazmových vĺn. Tie sa podobne ako ich vodné náprotivky šíria morom nabitých častíc v magnetosfére. Tradične ide buď o rýchle oscilácie záporne nabitých elektrónov, známe ako Langmuirove vlny, alebo o pomalšie oscilácie ťažších, kladne nabitých iónov, ktoré sú… pokračuj