Astronomické kalendárium (august)

Počas teplých augustových nocí môžeme vidieť Mliečnu cestu vinúcu sa oblohou od juhozápadu po juhovýchod cez súhvezdie Labute. Čím tmavšia obloha, tým viac hviezd a rôznych štruktúr v nej rozoznáme. Zaujímavosťou je, že všetky hviezdy, ktoré vidíme zo Zeme, sú súčasťou našej Galaxie. Jadro našej… pokračuj

Hmotnejšie prvenstvo

Prvá objavená čierna diera Cygnus X-1 je súčasťou dvojhviezdneho systému. Nové pozorovania ukazujú, že je hmotnejšia, než sme si mysleli. Objekt Cygnus X-1 bol objavený v roku 1964 vďaka svojmu intenzívnemu röntgenovému žiareniu zaregistrovanému pri lete prieskumnej rakety. Podrobnejšie skúmanie ukázalo, že ide o veľobriu… pokračuj

Héliový dážď na Jupiteri

Pri tlakoch a teplotách panujúcich na plynnom obrovi sa vodík a hélium, ktoré tvoria väčšinu jeho atmosféry, nemiešajú. Dokazujú to experimenty v laboratóriu, ktorých výsledky boli publikované v máji tohto roku v časopise Nature. Naznačuje to, že hlboko v atmosfére Jupitera sa vodík a hélium od seba oddeľujú. Hélium pritom vytvára kvapôčky,… pokračuj

Je Hubblova konštanta konštantná?

Medzinárodný výskumný tím analyzoval databázu viac než 1 000 výbuchov supernov a zistil, že modely expanzie vesmíru najlepšie zodpovedajú dátam vtedy, keď sa zavedie nová obmena závislá od času. Ak sa potvrdia pomocou vysoko kvalitných údajov z teleskopu Subaru a iných observatórií, tieto výsledky by… pokračuj

Mrazivá krása letného neba

Azda každý z nás sa v živote zadíval na oblohu a užasol: Aký krásny oblak! Obdivujeme najmä kumuly, ktoré podnecujú našu fantáziu, či napríklad lentikuláry s nezameniteľným klobúkovitým vzhľadom. Všetky oblaky, o ktorých sa bežne rozprávame a ktoré ovplyvňujú naše počasie, sa nachádzajú v troposfére… pokračuj

Cestovanie v čase

Predstava cestovania červou dierou zatiaľ patrí do ríše umenia či fantázie. Pre modernú teoretickú fyziku to však môže byť jeden z predmetov každodenného bádania: od cestovania v čase cez červie diery, skúmanie otázok a záhad skrytých dimenzií vo vesmíre až po temnú hmotu a paralelné… pokračuj

Astronomické kalendárium (júl)

Naša Zem sa bude 6. júla na svojej obežnej dráhe nachádzať najďalej od Slnka, vo vzdialenosti 152 100 640 km. Z toho vyplýva, že dôvodom striedania ročných období nie je vzdialenosť Zeme od Slnka, ale sklon zemskej osi, ktorá v prípade teplých júlových nocí na… pokračuj

Štúdium vesmírnych poslov

Detekcia elektromagnetického žiarenia je pomerne priamočiara. Využívajú sa na ňu optické ďalekohľady. Ich šošovka alebo zrkadlo svetlo zozbiera a za ďalekohľadom je nainštalovaný prístroj, ktorý toto svetlo analyzuje. Štúdium vysokoenergetických častíc kozmického žiarenia je zložitejšie. Už je to viac ako 400 rokov, odkedy sa v… pokračuj

Myši v boji s atrofiou

Väčšina z nás si predstavuje, aké uvoľňujúce musí byť poletovanie astronauta v podmienkach neexistujúcej gravitácie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, aký efekt môže mať redukovaná gravitácia na naše svaly? Gravitácia na Zemi je konštantná sila, na ktorej prítomnosť sa adaptovali všetky organizmy. Výskum… pokračuj

Výbušné vločky

Drobné kryštáliky uránu by mohli vyvolať masívnu explóziu vnútri mŕtvej hviezdy, domnievajú sa fyzici pri popise akejsi vesmírnej verzie termonukleárnej bomby. Vyhasnuté hviezdy, tzv. biele trpaslíky, s pribúdajúcim časom pomaly chladnú. Pri tomto procese začínajú ťažké prvky, akým je urán, kryštalizovať a vytvárajú v jadrách… pokračuj