Smrtiace zuby

Predpokladalo sa, že šabľozubé mačkovité šelmy, smilodony, používali svoje obrovské špičiaky (dentes canini, známe aj ako tesáky) na usmrtenie koristi, pravdepodobne roztrhnutím jej hrdla. Niektorí výskumníci však argumentovali, že ich zuby pripomínajúce dýky, ktoré mohli najväčším druhom narásť až do dĺžky 28 centimetrov, boli pritenké… pokračuj

Stonožka ako potápač

Stonožky žijú na súši už viac ako 420 miliónov rokov. Zoológovia ich považujú za pôdne živočíchy, keďže väčšina druhov obýva vrchné vrstvy pôdy, prípadne žije pod kameňmi, drevom a v listovom odpade. Podľa doterajších skúseností sa stonožky okrem malých výnimiek vode radšej vyhýbajú. Nedávno však… pokračuj

Opakovaná evolúcia

Vedci z Portsmouthskej univerzity a z londýnskeho Prírodovedného múzea oznámili v Zoological Journal of the Linnean Society zaujímavý objav, ktorý by sa dal nazvať znovuzrodenie vtáka Dryolimnas cuvieri. V období medzi 136- až 240-tisíc rokmi madagaskarský vták Dryolimnas cuvieri kolonizoval seychelský atol Aldabra vzdialený od… pokračuj

Po zrážke vzácnosť

Neutrónová hviezda je záverečným štádiom vývoja hviezdy a vzniká ako pozostatok po výbuchu určitých typov supernovy. Je to teleso tvorené hlavne neutrónmi udržiavanými pohromade gravitačnou silou. Keď sa zrazia dve neutrónové hviezdy, vzniknú silné gravitačné vlny, ktoré vytvoria dosť energie na zrod ťažkých a vzácnych… pokračuj

Zlatonosná huba

Huby Fusarium oxysporum vylučujú na svojom povrchu zlato. Podľa všetkého nejde len o detoxikáciu, ale reakcie zlata majú pre hubu nejaký význam, pretože v prítomnosti zlata rastie rýchlejšie. Austrálska vedecká agentúra CSIRO (Commonwealth Scientific and Industrial Research) a vedci z niekoľkých austrálskych univerzít publikovali na… pokračuj

Hluchneme

Až 466 miliónov ľudí, čo predstavuje viac ako päť percent svetového obyvateľstva, má zhoršený sluch. Odhaduje sa, že do roku 2050 príde o sluch viac ako 900 miliónov ľudí, teda až každý desiaty človek. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie polovica osôb medzi 12 a 35 rokmi,… pokračuj

Ťažší, ale vodivejší

Na newyorskom Rensselaer Polytechnic Institute sa sústredili na katódu Li-Ion akumulátora, čo býva najčastejšie oxid lítia a kobaltu (lítno-kobaltitý, LiCoO2). Profesor strojárstva a materiálových vied Nikhil Koratkar a jeho kolegovia sa rozhodli namiesto oxidu kobaltu použiť sulfid vanadičitý VS2. Ten je nielen ľahký, ale zároveň… pokračuj

Zdrogované krevety

Aj keď vieme, že sú v našich riekach farmaká, pesticídy a ďalšie chemické látky, väčšina štúdií na svete sa nezameriava na to, čo je v telách voľne žijúcich živočíchov, uvádza autor najnovšej štúdie o znečisťovaní britských riek Thomas Miller z londýnskej vysokej školy King‘s College.… pokračuj

Čo nájdete v júlovom Quarku

Hlavnou témou júlového čísla Quarku sú rozhľadne. Človeka odpradávna nadchýna pohľad z vyvýšených miest na prírodu a krajinu naokolo. Akoby viac tušil či vnímal, že to patrí k základným prístupom, cez ktoré sa formuje aj svet v nás. Na Slovensku máme tisíce miest, z ktorých… pokračuj

Milióny solárnych panelov

Po dokončení stavby bude v Dubaji najvýkonnejšia solárna elektráreň na svete. Na výstavbu výkonných solárnych elektrární, zaberajúcich veľkú plochu, sú mimoriadne vhodné púštne oblasti v klimatických pásmach s dlhodobým slnečným svitom. Ide napríklad o rozsiahle územia na Arabskom polostrove. Najambicióznejší program výstavby solárnych elektrární zo… pokračuj