V prvých okamihoch chemickej reakcie pohyb elektrónov iniciuje rozbíjanie starých väzieb a vytváranie nových, čím sa jedna molekula transformuje na inú. Keď sa elektrón z molekuly odstráni rýchlejšie, ako molekula dokáže reagovať, ostatné elektróny vstupujú do excitovaných kvantových stavov, ktoré sa vyvíjajú v ultrarýchlych časových intervaloch. Výskumníci z kalifornského Národného… pokračuj
Predpoveď počasia berieme ako samozrejmosť a často ju kontrolujeme niekoľkokrát denne. Za niekoľkými ikonami a číslami sa však skrýva množstvo meraní, výpočtov a práce meteorológov. Ako celý proces funguje a čo všetko môže ovplyvniť výslednú predpoveď? Predpoveď vzniká z miliónov údajov a počítačových modelov Čo… pokračuj
V roku 1917 psychológ Wolfgang Köhler opísal, ako šimpanzy dokážu riešiť neznáme problémy kombinovaním predmetov novými spôsobmi, napríklad skladaním škatúľ, aby dosiahli banán visiaci nad hlavou. Fínski výskumníci teraz objavili porovnateľné schopnosti pri hmyze. Vedci postavili čmele zemné (Bombus terrestris) pred problém, s ktorým sa nikdy predtým… pokračuj
Univerzita Komenského v Bratislave (UK) odštartovala na jeseň roku 2024 vlastný podcast s názvom Komunita. Tento projekt prináša pútavé rozhovory s renomovanými odbornými osobnosťami z akademickej obce UK. Podcast sa vyznačuje výraznou tematickou rozmanitosťou a popularizačnou formou prezentuje vedecké výstupy, reaguje na aktuálne celospoločenské témy,… pokračuj
Sieť inteligentných laboratórií SmartLab, ktorá sa v uplynulých rokoch úspešne etablovala v slovenských knižniciach, vstupuje do ďalšej etapy svojho rozvoja – po prvýkrát sa rozširuje aj do prostredia vysokých škôl. Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR v tomto roku zriadilo SmartLaby na piatich pedagogických fakultách, čím… pokračuj
Amazonský dažďový les ukrýva svet drobných živočíchov, z ktorých takmer všetky sú vede neznáme. Úlohou jedinečného projektu je spočítať všetky druhy hmyzu na jednom území od zeme až po koruny stromov. Predbežné údaje naznačujú, že počet druhov môže prekročiť 40-tisíc. Ak začneme odoberať vzorky z iných… pokračuj
Bunky vyrobené v laboratóriu môžu s pomocou vedcov rásť a deliť sa. Biologička Kate Adamalová a jej tím z Minnesotskej univerzity v Minneapolise vyvinuli SpudCells, syntetické bunky, ktoré dokážu replikovať svoju DNA a viackrát sa deliť. Niektorí ich označujú za prvý syntetický život, K. Adamalová s tým však nesúhlasí: SpudCells zjavne nežijú. Sú… pokračuj
V marci 2026 sonda Einstein Probe zaznamenala záblesk röntgenového žiarenia z galaxie vzdialenej asi 500 miliónov svetelných rokov. Pozemné teleskopy odhalili zjasňujúcu sa supernovu, neskôr označenú ako SN 2026gzf. Vedci identifikovali záblesk ako šokový prelom – moment, keď rázová vlna z explózie prerazí povrch hviezdy a uvoľní prvé svetlo… pokračuj
Archeológovia objavili na starovekej egyptskej múmii papyrus s úryvkom Homérovej Iliady. V lokalite bývalého mesta Oxyrhynchus z grécko-rímskeho obdobia starovekého Egypta sa už našlo množstvo gréckych papyrusových zvitkov, toto je však podľa vedcov prvý známy prípad zámerného začlenenia gréckeho literárneho textu do procesu mumifikácie. Tím Nurie Castellanovej z Barcelonskej… pokračuj
Ak nám do 30. septembra 2026 pošlete odpoveď na otázku: Považujete poskytovanie hesiel za samozrejmú súčasť partnerského vzťahu alebo vám prekáža? zaradíme vás do žrebovania o knihu Viery Polákovej, Zuzany Sekerákovej Búrikovej a Veroniky Valkovičovej Digitálna intimita – Od dôvery ku kontrole v každodennom živote… pokračuj
