Vedcom z Prírodovedného múzea v Berlíne sa podarilo nakrútiť potkany hnedé (Rattus norvegicus), ako lovia netopiere lietajúce vo vzduchu. K pozorovaniu došlo náhodou, keď biológ Florian Gloza-Rausch a jeho kolegovia skúmali kolóniu 30 000 netopierov, ktoré prezimovali v jaskyni asi 60 kilometrov severne od Hamburgu. Pri vchode… pokračuj
Stavba Chrámu Venuše v Neapole si zachovala odolnosť, hoci sa zemský povrch v jej okolí prepadával. Budova z 2. storočia (patrila ku kúpeľom, pomenovaná bola podľa sochy objavenej v 16. storočí) stojí na Flegrejských poliach, oblasti formovanej vulkanizmom a zdvíhaním a klesaním zemského povrchu spôsobeným sopečnou… pokračuj
V druhej časti novej rubriky Prírodovedné okienko ponúkame informácie o menej známych formách georeliéfu, ktoré vznikli pôsobením rôznych geomorfologických činiteľov a nimi vyvolaných geomorfologických procesov. Ľudia ich v krajine vnímajú a často obdivujú. Vedomosti o nich sú však okrem malých výnimiek nedostatočné – ľudia zväčša… pokračuj
V novej rubrike Prírodovedné okienko postupne predstavíme výnimočné exponáty zo zbierok Prírodovedného múzea SNM na Vajanského nábreží v Bratislave. Mnohé z nich sprevádzajú fascinujúce príbehy. Všetko, čo sa skrýva v múzejných expozíciách, najlepšie objavíte priamo na mieste. Typickými obyvateľmi chladných trávnatých krajín boli mamuty srstnaté.… pokračuj
Približne 12 000 rokov stará hlinená figúrka objavená v severnom Izraeli zobrazuje hus na chrbte ženy: krídla vtáka obopínajú hornú časť jej tela, hlava a zobák sa túlia k jej tvári. Podľa archeológa Laurenta Davina z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme a jeho kolegov zachytáva mýtické… pokračuj
Mnohé mesiace vo vonkajšej Slnečnej sústave pravdepodobne ukrývajú pod svojou ľadovou kôrou oceány. Zmeny v hrúbke ľadových škrupín môžu pritom spôsobiť, že voda v týchto podpovrchových oceánoch vrie. Gravitácia planét stláča ich mesiace a generuje teplo. Množstvo tepla sa môže meniť, keďže v systémoch viacerých… pokračuj
Genetici a biológovia analyzovali RNA desiatich mamutov srstnatých, ktorých tkanivá ležali zamrznuté v sibírskom permafroste. Ako informovali v časopise Cell, sekvencie RNA, ktoré ponúkajú náhľad do života mamutov spred 40 000 rokov, sú najstaršie, aké sa zatiaľ podarilo získať. Doteraz najstaršia sekvenovaná RNA mala asi 14 000 rokov… pokračuj
Vedcom sa podarilo zachytiť najskoršiu podobu výbušnej smrti veľkej hviezdy. Pozorovania supernovy v blízkej galaxii v apríli 2024 odhalili prvotný tvar výbuchu a rázovú vlnu, ako prerážala povrch hviezdy. Pomocou Very Large Telescope (VLT) Európskeho južného observatória v Čile, ktorý dokáže skúmať polarizáciu svetla, astronómovia rekonštruovali tvar explózie… pokračuj
Ľudia s Alzheimerovou chorobou trpia stratou pamäti a ťažkosťami s komunikáciou, ktoré sa časom zhoršujú. Fyzická aktivita to však môže spomaliť. Chôdza 3 000 až 5 000 krokov denne vedie k trojročnému oddialeniu kognitívneho úpadku a 5 000 až 7 500 krokov vyvoláva odklad až… pokračuj
Prúd kvapaliny sa pri páde rozpadá na kvapky. Za jav známy zo záhradných hadíc či fontán môže tzv. Rayleighova-Plateauova nestabilita. Tá spôsobuje, že malé hrbolčeky a zvlnenia na prúde vody rastú, až kým sa prúd neroztrhá vplyvom povrchového napätia. Pôvod počiatočných zvlnení však nebol známy.… pokračuj
