Novinky

Podujatie My sme SAV vyzdvihne vedecké talenty

Tanec, hudba, zábava, no v hlavnej úlohe veda – takto bude vyzerať najväčšia popularizačná akcia Slovenskej akadémie vied s názvom My sme SAV. Takmer 30 ústavov a výskumných centier akadémie sa predstaví verejnosti svojimi stánkovými prezentáciami na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave 14. až 15. júna… pokračuj

Zurvalec Slnečnej sústavy

Jupiterov mesiac Io je vulkanicky najaktívnejšie teleso v našej Slnečnej sústave. Niektoré z jeho sopiek vystreľujú magmu vyššie ako lietajú lietadlá na Zemi. A nie je to krátkodobá fáza. Io mohol byť podľa vedcov vulkanicky aktívny počas celej svojej existencie trvajúcej 4,57 miliardy rokov. Ak… pokračuj

Pohlavná diferenciácia motýľov

Vedci z Biologického centra Akadémie vied Českej republiky, v. v. i., v spolupráci s Liverpoolskou univerzitou našli genetický mechanizmus, ktorý určuje, či sa z jedincov motýľa Bicyclus anynana stanú samce alebo samice. Malý africký hnedý motýľ B. anynana sa často používa na genetický výskum vďaka… pokračuj

Malomocné veveričky

Kožné škvrny, deformované nosy, vredy: malomocenstvo je infekčné ochorenie s vážnymi príznakmi. Baktéria Mycobacterium leprae, ktorá neustále infikuje približne 200 000 ľudí ročne, najmä na globálnom juhu, má svoju dlhú históriu aj v Európe. Tím vedený paleogenetičkou Verenou Schünemannovou z Bazilejskej univerzity odhalil veverice obyčajné… pokračuj

Živý vesmír

Vedci odhalili, ako môže vo vesmíre vznikať kyselina glycerová. Táto zložitá organická látka hrá dôležitú úlohu v metabolizme, energetickej rovnováhe a fotosyntéze buniek a pomáha aj pri tvorbe iných molekúl dôležitých pre život. Kyselinu glycerovú sa už podarilo nájsť v meteoritoch a astronómovia sa domnievajú,… pokračuj

Obžalovaný kliešť, vstaňte!

Hosťom júnovej Vedy v CENTRE bude Branislav Peťko z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktorý sa vo svojej prednáške zameria na kliešte a na to, ako sa pred nimi chrániť. Kliešťa ako krvilačného parazita môžeme vnímať z pohľadu človeka, ktorý mu pre prenos… pokračuj

Diamanty bez tlaku

Diamanty v prírode vznikajú pod obrovským tlakom v zemskom plášti. Aj najbežnejšia metóda výroby syntetických diamantov, známa ako vysokotlakový a vysokoteplotný rast (HPHT), si vyžaduje tlak približne päť gigapascalov, podobný tlaku v zemskom plášti. Pri tejto technike sa z uhlíka rozpusteného v tekutom kove vytvárajú… pokračuj

Potením proti borelióze

Podľa vedcov by bielkovina, ktorá sa nachádza v ľudskom pote, mohla poskytovať ochranu pred Borrelia burgdorferi, baktériou prenášanou kliešťami a spôsobujúcou lymskú boreliózu. Keď sa hovorilo o rizikových faktoroch nákazy boreliózou, nikdy sa neskúmala dôležitosť toho, či sa potíte a či máte v pote nejakú… pokračuj

Migrácia a zmeny krajiny

Austrália, Nová Guinea a Tasmánia boli kedysi spojené pevninským masívom nazvaným Sahul. Interdisciplinárny tím pod vedením geofyzika Tristana Sallesa z Univerzity v Sydney využil nový model evolúcie krajiny zohľadňujúci klimatické zmeny v období pred 75- až 35-tisíc rokmi na skúmanie toho, ako meniace sa prostredie… pokračuj

Súťaž

Ak nám do 30. júna 2024 pošlete správnu odpoveď na otázku: Kto a v ktorom roku získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za výskum programovanej bunkovej smrti? zaradíme vás do žrebovania o knihu Nicklasa Brendborga: Medúzy starnú opačne z vydavateľstva Grada. Svoje odpovede posielajte… pokračuj

Ďalšie novinky»