So Slnkom na pleci

Pred 120 rokmi, 17. júna 1905, podnikol nádejný mladý astronóm zo Slovenska so svojím francúzskym kolegom výstup na Mont Blanc. V observatóriu vo výške 4 807 m n. m. až do 4. júla študovali slnečné škvrny a robili meteorologické pozorovania.

Mladým astronómom bol Milan Rastislav Štefánik, absolvent fyziky a astronómie na Karlovej univerzite v Prahe, ktorý práve získal miesto asistenta známeho astronóma Jula Janssena v observatóriu v parížskom Meudone. Osud zariadil, že do našich dejín napokon vošiel ako diplomat a štátnik. Nepochybne by si v nich však našiel miesto aj ako vedec.

Výpravy za vedou

Svojou expedíciou na Mont Blanc nielen spoluvytvoril svetový rekord v dĺžke pobytu na najvyššom vrchole Európy, ale najmä otvoril hlavné pole svojho vedeckého skúmania: štúdium Slnka, jeho fotosféry a koróny. Krátko nato podnikol prvú medzinárodnú expedíciu: v španielskej prímorskej dedine pozoroval 30. augusta 1905 zatmenie a výskum publikoval v práci Spektroskopické skúmanie počas zatmenia Slnka 1905 v Alcossebre.
V roku 1910 odcestoval na Tahiti pozorovať Halleyho kométu. Aj keď sa mu pozorovanie pre zatiahnutú oblohu nevydarilo, vybudoval observatórium s osemmetrovým priemerom kupoly a na ostrove nechal postaviť tri meteorologické stanice, ktoré fungovali dlho po jeho odchode. Špecializoval sa však najmä na pozorovanie úplných zatmení Slnka. Po španielskej expedícii nasledovala expedícia do Turkestanu v roku 1907, v roku 1911 pozoroval úplné zatmenie na ostrove Vava’u v pacifickom súostroví Tonga.
Pri štúdiu Slnka v sebe Štefánik nikdy nezaprel technika (pred astronómiou a fyzikou študoval technické vedy). Popri výskume sa venoval aj konštrukcii a zdokonaľovaniu prístrojov, ktoré používal. V roku 1906 zostrojil spektroheliograf a pracoval na odstránení chvenia a znížení trenia v prístroji, čím sa zlepšila kvalita pozorovaného obrazu.

Vedec aj konštruktér

O praktickom zameraní vedca Štefánika svedčia aj témy niektorých jeho prác z roku 1906: O novej úprave spektroheliografu (zlepšenie konštrukcie ovládaním mechanických častí prístroja glycerínovou pumpou), O metóde, ktorá umožňuje štúdium slnečnej koróny mimo zatmení (návrh špeciálnych monochromatických filtrov), Odrazový heliometer (návrh nových optických prvkov zlepšujúcich svetelnosť prístroja) alebo Výskumy telurických čiar. Telurické spektrálne čiary v infračervenej oblasti sú absorpčné pásy alebo línie, ktoré vznikajú, keď zemská atmosféra pohlcuje určité vlnové dĺžky infračerveného žiarenia zo svetelného zdroja (napríklad Slnka). Pre svoje inovácie získal niekoľko patentov.
V roku 1907 mu Francúzska astronomická spoločnosť udelila Janssenovu cenu, v roku 1911 dostal ako prvý zo Slovákov a Čechov Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied a neskôr ho za jeho vedecké a diplomatické úspechy vyznamenala francúzska vláda Radom rytiera Čestnej légie. Bol členom Francúzskej astronomickej spoločnosti, neskôr aj Francúzskej akadémie vied a stal sa členom Medzinárodnej únie pre spoluprácu na výskume Slnka.

Generál a hviezdy

M. R. Štefánik sa narodil v Košariskách pred 145 rokmi, 21. júla 1880. Keď 4. mája 1919 zahynul v Ivanke pri Bratislave, vracal sa do vlasti ako brigádny generál. Do tejto hodnosti postúpil v priebehu necelých štyroch rokov služby vo francúzskej armáde. Po vypuknutí prvej svetovej vojny, ktorá ukončila jeho vedeckú kariéru, sa tam prihlásil ako dobrovoľník a jeho rýchly postup bol výrazom uznania jeho zásluh pri organizovaní zahraničného odboja, česko-slovenských légií a v diplomatických misiách.
Brigádni generáli Československej republiky, ktorá vnikla v októbri 1918, nosili dve hviezdy, a tak aj Štefánik hrdo nosil dve hviezdy. Ako vedec významne zasiahol do vývoja astrofyziky a najmä solárnej fyziky. Keby existovali vedecké uniformy, nosil by na pleci určite aj tak iba jednu hviezdu – našu najbližšiu.

R