Uprostred Severného mora leží malý, vetrom bičovaný ostrov Helgoland. Pred sto rokmi sa stal kolískou jedného z najradikálnejších myšlienkových prevratov v dejinách vedy – kvantovej mechaniky. Doteraz priťahuje nielen fyzikov, ale aj nadšených pozorovateľov živej i neživej prírody.
Helgoland, ktorého názov znamená posvätný ostrov, patrí Nemecku a leží asi 70 km od ústia Labe. Ostrov s rozlohou asi 1 km2 v sebe skrýva mnoho protikladov: je to miesto samoty a masovej turistiky, idylickej prírody a obrovskej explózie, s útesmi a piesočnatými plážami. Pôvodne väčší ostrov rozdelil búrlivý príliv v roku 1721 a odvtedy existuje aj susedný ostrov Düne (Duna).
Úsvit novej éry
V lete 1925 sa na Helgoland odobral Werner Heisenberg (1901 – 1976). Niekoľkodňový pobyt na odľahlom ostrove s čistým vzduchom poskytol iba 23-ročnému nemeckému fyzikovi úľavu od sennej nádchy a priestor na premýšľanie. Podľa jeho slov jedného júnového dňa o tretej nadránom vyliezol na skalu na okraji ostrova. Práve vtedy sa pred ním objavil výsledok jeho výpočtov, neskôr známy ako maticová mechanika. Mal som pocit, že sa pozerám cez povrch atómových javov dovnútra podivnej krásy. Ohromovala ma myšlienka, že práve mne teraz pripadla úloha skúmať toto bohatstvo matematických štruktúr, ktoré príroda predo mnou rozprestrela. Rozrušilo ma to až tak, že som nemohol ísť spať. Vyliezol som na skalu nad morom na konci ostrova a tam čakal na východ slnka, opísal.
W. Heisenberg na Helgolande položil základy kvantovej mechaniky založenej výlučne na vzťahoch medzi fyzikálnymi veličinami, ktoré sú pozorovateľné. Myšlienka nahradiť obvyklé veličiny číselnými tabuľkami (maticami) ho o dva roky neskôr priviedla aj k jeho slávnemu princípu neurčitosti. Ten tvrdí, že nikdy nemôžeme určiť súčasne aj polohu, aj hybnosť častice – čím presnejšie odmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie môžeme poznať tú druhú. Na základe práce, ktorú koncipoval na Helgolande, OSN vyhlásila rok 2025 za Medzinárodný rok kvantovej vedy a technológií. V júni sa na ostrove zišlo viac ako 300 fyzikov, aby oslávili úspechy kvantovej mechaniky a diskutovali o jej budúcnosti.
Žiaľ, na Helgolande nie je možné navštíviť nijakú budovu, kde sa W. Heisenberg mohol zdržiavať. Dňa 18. apríla 1947 tam britské námorníctvo odpálilo 6 700 ton výbušnín, čo bol zvyšok vojenského materiálu nemeckej armády po druhej svetovej vojne. Táto operácia známa ako Big Bang bola jedným z najväčších nejadrových výbuchov v histórii. Ostrov, ktorý je dosiaľ posiaty bombovými krátermi, postupne prešiel prestavbou a rekultiváciou a stal sa príkladom ekoturizmu.
Ak má veda prispieť k porozumeniu medzi národmi, nemôže tak urobiť svojím praktickým významom, ani dobrodením, ani hrôzami, ale jedine tým, že upriamuje pohľad na ústrednú oblasť, z ktorej sa celý svet usporadúva – možno jednoducho tým, že je krásna. (W. Heisenberg, 1946)
Sila mora
Pre Helgoland je charakteristický pestrý pieskovec (Buntsandstein), ktorý tvorí rôzne hrubé vrstvy sfarbené od železa do červena alebo do hneda, oddelené svetlejším materiálom. Má druhohorný spodnotriasový vek, približne 250 miliónov rokov. Je teda starší ako vápence kriedového veku na susednej Dune. Vznikol v podmienkach tropickej klímy. Vzhľadom na svoju mäkkú, zrnitú konzistenciu je náchylný na morskú eróziu – abráziu. Jej priemerná rýchlosť dosahuje 20 cm za 100 rokov.
Už mnoho tisíc rokov rozrušuje sila príboja strmé skalné steny Helgolandu. More pri tom vytvorilo bizarné formy s hlbokými jaskyňami a výklenkami. Tie sa postupne rozširovali a vytvárali zátoky, medzi ktorými vystupujú jednotlivé skalné útesy. Silu mora najvýraznejšie dokumentuje skalný útvar na konci ostrova – Lange Anna (Vysoká Anna), symbol ostrova. Ide o 47 metrov vysokú voľne stojacu skalnú ihlu. Lezenie na nej je vzhľadom na postupujúcu eróziu zakázané. Začiatkom minulého storočia okolo nej postavili ochranný múr, aby zabránili pôsobeniu vĺn na skalný masív. Neskôr zamurovali príbojovú dutinu na úpätí skaly, aby sa predišlo jej zrúteniu. Skala je však pretkaná trhlinami a puklinami a ďalšiemu rozpadu, napríklad v dôsledku poškodenia mrazom, sa podľa štúdií nedá technicky zabrániť.
Malý, ale výnimočný
Helgoland sa nachádza na hlavnej migračnej trase vtákov cez Severné more a slúži ako dôležitá zastávka na doplnenie energie. V roku 1910 bola na ostrove založená jedna z najstarších ornitologických staníc v Európe. Odvtedy sa tam vtáky odchytávajú, následne skúmajú, krúžkujú a vypúšťajú späť do prírody. Doteraz zaznamenali približne 430 druhov.
Vedľa Vysokej Anny sa nachádza Lummenfelsen (útes aliek), jediný vtáčí útes v Nemecku a najmenšia prírodná rezervácia (1,1 ha) v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko. Na brale hniezdi každý rok približne 5- až 10-tisíc párov morských vtákov. Pre päť druhov je to dokonca jediné hniezdisko v Nemecku. Vtáky možno pozorovať a fotografovať z bezprostrednej blízkosti od marca do októbra priamo z chodníka pozdĺž útesu isteného kovovým zábradlím. Pravidlá pohybu, zákaz používania dronov a informačné panely prispievajú k ochrane prírody.
Na strmých skalných stenách hniezdia vedľa seba čajky trojprsté (Rissa tridactyla) a striebristé (Larus argentatus), alky tenkozobé (Uria aalge) a malé (Alca torda), fulmary ľadové (Fulmarus glacialis) a suly biele (Morus bassanus). Alky tenkozobé sú v súčasnosti s približne 4 000 hniezdnymi pármi najpočetnejšími obyvateľmi skalísk. Fulmary a alky tenkozobé si nestavajú hniezda – znášajú vajcia priamo na holú skalu. Alky malé uprednostňujú malé dutiny v skalnej stene, zatiaľ čo čajky trojprsté si stavajú hniezda na tých najmenších výčnelkoch. Alky tenkozobé a malé možno pozorovať od marca do júla, čajky trojprsté a fulmary od marca do augusta a suly od marca až do polovice októbra.
Najpôsobivejšie divadlo, ktoré láka množstvo pozorovateľov a fotografov, sa odohráva v júni: skok mláďat aliek tenkozobých. Mladé alky, ktoré ešte nemajú vyvinuté krídla, sa na volanie rodičov odvážne vrhajú zo skalného brala a pristávajú v mori.
Plastové hniezda
V roku 1991 zaznamenal ostrov veľkolepý prírastok: Pár súl bielych zahniezdil na skalách Lummenfelsen. Išlo dokonca o úplne prvé hniezdenie tohto druhu v celom Nemecku. Odvtedy počet hniezdiacich párov narástol na približne tisíc.
Veľké hniezda si stavajú z prírodných materiálov, ako sú morské riasy. V posledných rokoch však čoraz častejšie siahajú aj po umelých vláknach, ktoré ich pripomínajú. V súčasnosti už viac ako 90 % hniezd obsahuje plastové materiály. Tie majú často sieťovitú štruktúru, do ktorej sa môžu vtáky zamotať, neraz so smrteľnými následkami. Keďže hniezda používajú opakovane, plasty sa v nich hromadia.
Od roku 2003 hniezdi sula biela v čoraz väčšom počte aj na Vysokej Anne. Vďaka variabilnému času znášky vajec, ako aj dlhému obdobiu inkubácie (vyše 40 dní) a výchovy mláďat (takmer 100 dní), patrí medzi morské vtáky, ktoré sa najdlhšie zdržujú v kolónii.
Suly sú vynikajúce a elegantné letce a s rozpätím krídel až 190 cm sú najväčšími vtákmi na útesoch Helgolandu. Svoju korisť, ryby a hlavonožce, spozorujú z veľkej výšky a lovia ich strmhlavým letom so stiahnutými krídlami. Pri dopade na vodnú hladinu môžu dosiahnuť rýchlosť až 100 km/h.
Čaro prírody
Piesočnatá Duna vzdialená asi 1 km od hlavného ostrova je domovom dvoch druhov tuleňov – tuleňa obyčajného (Phoca vitulina) a sivého (Halichoerus grypus). Každoročne medzi novembrom a januárom je ostrov preplnený tuleňmi sivými, ktoré sa tam prichádzajú rozmnožovať. Počas sezóny sa rodí približne 700 mláďat. V čase reprodukcie sú niektoré oblasti ostrova uzavreté. Strážcovia dohliadajú na to, aby sa návštevníci k tuleňom nepribližovali na viac ako 30 m a nerušili ich. Hoci sú malé tulene rozkošné, v dospelosti dosahujú hmotnosť až 300 kg. Ak si na ľudí zvyknú, môžu sa v lete vo vode príliš pritúliť a kúpajúcich sa nechtiac zraniť.
O Helgolande Johann Wolfgang von Goethe napísal, že je príkladom nekonečného čara prírody. Pohľad na východ slnka nad šírym morom, na ktorý pred sto rokmi čakal aj W. Heisenberg, považujeme za krásny, pretože si pri ňom uvedomujeme, že sme súčasťou niečoho väčšieho. Vo vede neustále objavujeme nové prístupy k veľkým otázkam prírody. Jedným z nich je aj kvantová mechanika, o ktorej sa môžete dozvedieť viac v našej celoročnej rubrike Kvantový svet.
REDAKČNÝ ČLÁNOK
Foto L. Kralovičová
