Skalný akrobat

Medzi najvzácnejšie vtáky našej prírody patrí murárik červenokrídly. Tento klenot skalných štítov a strmých skalných stien patrí nielen medzi naše najzriedkavejšie, ale aj najzaujímavejšie vtáčie druhy.

Murárik červenokrídly (Tichodroma muraria) je svojím vzhľadom a spôsobom letu nezameniteľným druhom vtáka. Jeho hlava, spodná časť tela a chrbát sú tmavosivé, chvost a hrdlo v svadobnom šate čierne. V zimnom šate má hrdlo žltkastobiele. Najnápadnejšie a najzaujímavejšie sú však jeho krídla. Tie sú vzhľadom na veľkosť jeho tela pomerne veľké, široké a okrúhlo zakončené. Sú čierne, s karmínovočervenými poľami a bielymi škvrnami.

Karmínovočervená farba časti krídel a biele škvrny sú viditeľné najmä pri lete a sčasti aj pri typických trhaných pohyboch krídel, keď sa murárik pohybuje po skalách.
Zaujímavý je tiež jeho dlhý a oblúkovito zahnutý zobák aj nohy s dlhými pazúrmi. Obe pohlavia sú farebne takmer rovnaké, preto sa v zimnom období nedajú od seba odlíšiť. Len v svadobnom šate má samička čierne hrdlo menej intenzívne sfarbené ako samček.

Dokonalé prispôsobenie

Životným prostredím murárika červenokrídleho je výlučne skalné prostredie. Obľubuje najmä vápencovo-dolomitové skaly vysokých horských polôh. Tomuto drsnému a nehostinnému prostrediu sa dokonale prispôsobil. Sivá farba tela úplne splýva s farbou skalného podkladu. Keď je v pokoji, je ho preto veľmi ťažké spozorovať. Dlhý ohnutý zobák je ako stvorený na vyberanie hmyzu aj z tých najužších skalných štrbín a puklín a prsty na nohách s dlhými pazúrmi sú ideálne na šplhanie sa po kolmých skalných stenách. Aj široké krídla elipsovitého tvaru mu umožňujú akrobatické lietanie v úzkych skalných priestoroch. Jeho trepotavý let pripomína let motýľa alebo netopiera.

Kde sa vyskytuje

Murárik červenokrídly sa vo svete vyskytuje roztrúsene od južnej Európy po severnú Čínu. Podobne ako u nás aj tam sú jeho životným prostredím najmä horské skalnaté oblasti. Odhaduje sa, že európsku hniezdnu populáciu tvorí 35- až 100-tisíc párov. V najväčšom počte žije vo Francúzsku (4- až 20-tisíc párov), Španielsku (9- až 12-tisíc párov) a Taliansku (2- až 6-tisíc párov). V Rusku žije približne 15- až 30-tisíc párov a v Turecku 5- až 25-tisíc párov. V porovnaní s týmito počtami je naša príroda na jeho výskyt veľmi chudobná. Odhaduje sa, že na území Slovenska hniezdi len 30 až 50 párov.

Jeden z najvzácnejších

V našej prírode sa s murárikom červenokrídlym stretneme len veľmi zriedkavo. Aj mnohí prírodovedci ho v prírode ešte nikdy nevideli. Dôvodom je jeho veľká vzácnosť.
Domovom murárika sú vysoké skalné bralá v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre, v Pieninách, Chočských vrchoch, na Muránskej planine a v Strážovských vrchoch. Tam ho veľmi vzácne môžeme uvidieť najmä na vápencových a dolomitových skalných stenách. Obľubuje najmä členené skaly, ktoré sa vyznačujú veľkým počtom škár, skalných políc a previsov s menej rozvinutou bylinnou vegetáciou.
Murárik červenokrídly hniezdi vysoko na neprístupných skalách v rôznych skalných štrbinách.