Geolokality v okolí Nitry 3

Viete, čo možno objavovať v okolí obcí Chľaba a Nová Vieska a prečo menila rieka Žitava svoj smer? Hovoria vám niečo pojmy Burda, Parížske močiare, furkácia a úvalina?

V dvadsiatej druhej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne zaujímavé lokality v širšom okolí Nitry, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.

Chľaba

Burda
Obec Chľaba leží na úpätí pohoria Burda neďaleko sútoku Ipľa a Dunaja a miesta, kde Dunaj opúšťa územie Slovenska. Prvýkrát sa spomína v roku 1138 ako villa Helenba. Burda je nevysoké sopečné pohorie (Plešivec, 395,4 m n. m.) zložené z andezitu, sopečných zlepencov a brekcií, na ktoré sa viažu z diaľky viditeľné skalné steny a vežovité útvary.

Cez pohorie vedie náučný chodník Národná prírodná rezervácia Kováčovské kopce – juh. Prezentuje najmä typickú teplomilnú flóru a faunu s výskytom vzácnych druhov rastlín, ako sú napríklad hlaváčik jarný (Adonis vernalis), zimozeleň bylinná (Vinca herbacea), dub plstnatý (Quercus pubescens) a jaseň mannový (Fraxinus ornus) a živočíchov ako krátkonôžka panónska (Ablepharus pannonicus) či jašterica múrová (Lacerta muralis). Zaujímavosťou obce sú vínne pivnice vytvorené v spraši, ktoré pôvodne poskytovali prístrešia obyvateľom počas častých povodní.

Putovanie Žitavy v čase

Podunajská nížina – Podunajská pahorkatina (Hronská pahorkatina, Žitavská pahorkatina)
Rieka Žitava pramení v sopečnom pohorí Pohronský Inovec na severnom svahu Kamenného vrchu vo výške 625 m n. m. a tečie Podunajskou nížinou na juh. Od konca treťohôr a počas starších štvrtohôr presúvala svoje koryto z miesta na miesto, čím sa prispôsobovala tektonickým pomerom územia. Menila aj tvar koryta, najmä furkáciou, čiže divočením alebo vetvením sa na ramená. Pred viac ako dvoma miliónmi rokov tiekla juhovýchodným smerom od terajších Dvorov nad Žitavou k Strekovu a Gbelciam a pravdepodobne ústila do Hrona. V okolí Strekova sa zachovali jej starokvartérne terasy tvorené pieskami a štrkmi, v ktorých sa sporadicky našli okruhliaky andezitu z pramennej oblasti.

Túto pradolinu opustila asi pred 100-tisíc rokmi. Dôvodom bola zmena tektonickej situácie. Územie, cez ktoré pretekala, sa začalo pozdĺž zlomov dvíhať, preto presúvala svoje koryto na západ do poklesávajúcej časti. V jej pradoline v súčasnosti tečie umelo upravený Parížsky potok. Na konci pleistocénu už smerovala na juh k Bajču a Hurbanovu, kde sa stáčala na juhozápad a pri osade Virt ústila do Dunaja. Tento tok je na mapách označený ako Stará Žitava. Súčasný tok Žitavy ústi pri meste Šurany do rieky Nitra.

Nová Vieska

Podunajská nížina – Podunajská pahorkatina (Hronská pahorkatina – Strekovské terasy)
Obec Nová Vieska sa nachádza v juhozápadnej časti Hronskej pahorkatiny, medzi Novými Zámkami a Štúrovom, v pradoline Žitavy. Prvá písomná zmienka je z roku 1295. Dom ľudových tradícií z roku 2004 dokumentuje ľudovú kultúru obce. Expozíciu tvoria kroje, bytové zariadenia a tradičné nástroje z minulých období.