Včely čelia v posledných desaťročiach vážnym hrozbám. Výskumný tím z Technickej univerzity vo Zvolene hľadá bezpečné, účinné a ekologické možnosti ich liečby a ochrany.
Včely – drobné, no nesmierne dôležité tvory pre globálnu potravinovú bezpečnosť a vitalitu ekosystémov – čelia v posledných desaťročiach vážnym hrozbám. Medzi najzávažnejšie patrí ektoparazitický roztoč klieštik včelí (Varroa destructor), ktorý spôsobuje ochorenie varroóza, oslabuje včely a bez zásahu dokáže viesť k 100 % stratám včelstiev, najmä v jesennom a zimnom období.
Hoci existujú mnohé syntetické prípravky na likvidáciu tohto parazita, ich používanie so sebou často prináša nevýhody – finančnú náročnosť, rozvoj rezistencie parazita a obavy z nežiaducich pozostatkov v produktoch vytvorených včelami.
Sila etnobotaniky
Práve preto sa náš výskumný tím na Technickej univerzite vo Zvolene vydal cestou hľadania bezpečných, účinných a ekologických alternatív. Pod vedením Ing. Michaely Korenej Hillayovej, PhD., Ing. Ľubomíra Koreného a prof. Ing. Jaroslava Škvareninu, CSc., sa v rámci projektu ENVIHERB – 09I03-03-V04-00380 (www.enviherb.tuzvo.sk) venujeme ochrane včiel medonosných proti klieštikovi včeliemu. Naším cieľom je zmierniť závislosť včelárov od konvenčnej tvrdej chémie a drahých komerčných ošetrení.
Doterajšie výsledky sú mimoriadne povzbudivé a potvrdzujú potenciál ekologicky odvodených bylinných extraktov.
Náš záujem o bylinnú terapiu pre včely nevznikol v laboratóriu. S manželom sme obidvaja včelári a už dlhé roky sa snažíme liečiť naše včelstvá ekologicky bez použitia tvrdej chémie na našej súkromnej včelnici. Po rokoch praktických skúseností sme s radosťou zistili, že ekologická liečba bylinami naozaj postačuje na dlhodobé udržanie zdravia včiel. Naša vlastná skúsenosť nám potvrdila 100 % úspešnosť prežitia včiel po zime, čo je v súčasnej včelárskej praxi mimoriadne cenný výsledok. Vďaka týmto povzbudivým výsledkom z praxe sme sa rozhodli preniesť naše poznatky na akademickú pôdu a podrobiť ich prísnemu vedeckému testovaniu. V súčasnosti pracujeme na Technickej univerzite vo Zvolene, kde sa venujeme výskumu ochrany včelstiev medonosných proti Varroa destructor. Experimentujeme s použitím bylinných odvarov ako prostriedku na potlačenie varroózy.
Metodika a prekvapivé výsledky
V našom výskume sme sa zamerali na prístup etnoveterinárnej medicíny, pričom sme starostlivo identifikovali a testovali špecifické fytochemikálie – prírodné látky – získané z lokálne pestovaných liečivých rastlín. Medzi vybrané rastliny patrila napríklad žihľava, klinček, lipa, mäta pieporná, levanduľa, šalvia či púpava, ktoré majú zdokumentovanú antiparazitárnu účinnosť alebo tradičné využitie v ľudovom liečiteľstve. Pre zber rastlinného materiálu sme dbali na správne fenologické obdobie a pripravovali sme z nich vodné odvary, aby sme zabezpečili optimálnu extrakciu účinných látok pri zachovaní ich stability. Tieto rastlinné extrakty sme aplikovali priamo na včely vnútri úľov pomocou nízkonákladovej aerosólovej techniky, a to počas rutinných prehliadok včelstiev vo včelíne v rurálnom prostredí Slovenska.
Náš výskum môže významne prispieť k zníženiu závislosti včelárov od konvenčnej chémie a drahých komerčných prostriedkov na likvidáciu varroózy.
Dôležitým aspektom našej stratégie bola obmena rastlín v rastlinných odvaroch. Táto variabilita mala za cieľ optimalizovať účinnosť liečby a zároveň predchádzať potenciálnemu rozvoju rezistencie pri parazitovi V. destructor. Úrovne zamorenia klieštikom sme sledovali mesačne od roku 2021 a vo výskume naďalej pokračujeme pomocou neinvazívnej metódy, pri ktorej včely dočasne omámime CO2, čo spôsobí odpadnutie klieštikov bez poškodenia včiel.
Pokles zamorenia
Doterajšie výsledky sú mimoriadne povzbudivé a potvrdzujú potenciál ekologicky odvodených bylinných extraktov. Najdôležitejšie je najmä výrazné zníženie zamorenia. Aj keď počiatočné úrovne zamorenia boli nízke (0,0 až 1,2 %), naša liečba viedla k štatisticky významnému poklesu. Priemerné medziročné zamorenie včelstiev počas sledovaných rokov kleslo z 1,8 % v roku 2021 na 0,7 % v roku 2024 (p = 0,003). Celkový trend počiatočného, ale aj medziročného zamorenia včelstiev vykazuje od začiatku štúdie až doteraz konzistentný klesajúci trend.
Hoci sezónne vrcholy zamorenia v júni/júli/auguste boli konzistentne pozorované, vďaka aplikácii bylinných extraktov sa ich miera znížila a vždy došlo k významnému poklesu do novembra.
Čo sa týka štatistických testov, potvrdili sa významné rozdiely v účinnosti medzi rôznymi bylinnými extraktmi, pričom formulácie označené ako DIII a DV vykazovali najlepšie výsledky. To naznačuje, že správna kombinácia rastlín je kľúčová.
V súvislosti s bezpečnosťou pre včely je mimoriadne dôležité, že aplikácia našich bylinných odvarov nepreukázala žiadne negatívne vplyvy na samotné včelstvá. Naše experimenty in vivo potvrdili akaricídnu účinnosť proti klieštikovi, no bez toxicity pre včely a ich produkty.
Tieto zistenia sú kľúčové, pretože dokazujú, že bylinné odvary založené na tradičných vedomostiach ponúkajú v tomto prípade bezpečné a efektívne riešenie kontroly V. destructor. Ich použitie významne redukovalo populácie roztočov počas sledovaných rokov výskumu bez akýchkoľvek negatívnych vplyvov, čo silne podporuje koncept udržateľného včelárstva.
Budúcnosť včelárstva je v udržateľnosti
Náš výskum na Technickej univerzite vo Zvolene v rámci projektu ENVIHERB – 09I03-03-V04-00380 prináša konkrétne vedecké dôkazy pre efektívnosť ekologických metód. Sme presvedčení, že návrhom a testovaním nových, originálnych a inovatívnych ekologických a nízkonákladových preventívnych prostriedkov, ktoré sú zakorenené v etnobotanických praktikách, môžeme významne prispieť k zníženiu závislosti včelárov od konvenčnej chémie a drahých komerčných prostriedkov na likvidáciu varroózy. Je to krok k zdravej budúcnosti našich včiel a k celkovej prosperite ekosystému.
Autorka článku: Michaela Korená Hillayová
Katedra prírodného prostredia
Lesnícka fakulta Technická univerzita vo Zvolene
Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci EÚ NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektu č. 09I03-03-V04-00380.
