Mliečne huby

Patria medzi naše známe a hojne rozšírené huby, nájdeme ich vo všetkých typoch lesa a často vo veľkom množstve. U nás rastie asi 120 druhov, no len niektoré z nich sú jedlé. Od ostatných húb ich rozoznáme pomerne ľahko – pri poranení alebo rozlomení plodnice ronia biele, oranžové alebo vínovočervené mlieko. Oboznámte sa s rýdzikmi.

Rýdziky sú medzi hubármi obľúbenými a často zbieranými druhmi húb. Najčastejšie rastú v jesenných mesiacoch, niektoré druhy aj na jar a v lete. Ako rozoznáme jedlé druhy rýdzikov? Ich určenie je pomerne jednoduché a dá sa ľahko zistiť už na mieste zberu. Spravidla platí, že jedlé rýdziky po poranení ronia oranžové alebo vínovočervené mlieko. Takéto druhy nachádzame najmä v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch, kde vždy rastú v okolí borovíc alebo smrekov. Rýdziky sú totiž mykorízne huby úzko naviazané na určité druhy drevín. Existujú však aj výnimky. Najznámejším jedlým druhom rýdzika, ktorému po poranení vyteká z dužiny biele mlieko, je rýdzik surovičkový.

Rýdzik smrekový

Medzi naše najznámejšie a najčastejšie zbierané rýdziky patrí rýdzik smrekový (Lactarius deterrimus). Vyskytuje sa veľmi hojne v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch, kde rastie výlučne len v okolí smrekov. Jeho plodnice sú najčastejšie svetlooranžové alebo hnedooranžové, niekedy so zelenkastým odtieňom. Po rozlomení plodnica roní oranžové mlieko, ktoré sa časom mení do oranžovočervena až vínovočervena. Rýdzik smrekový patrí medzi veľmi obľúbené a často zbierané druhy. Pre svoju nezameniteľnú chuť ho mnohí hubári vyhľadávajú.

Rýdzik pravý, kravský a sosnový

Veľmi podobné sú aj ďalšie jedlé druhy rýdzikov. Najznámejší z nich je rýdzik pravý (Lactarius deliciosus). Najčastejšie ho nájdeme pod borovicami alebo borievkami, kde rastie jednotlivo alebo v skupinách na suchých alebo vlhkých pôdach.

Rýdziky nie sú vhodné na sušenie, pretože sušením strácajú svoju charakteristickú vôňu a chuť.

Niektorí neskúsení hubári si ho často zamieňajú s nejedlým rýdzikom kravským (Lactarius torminosus), na ktorý sa dosť podobá. Ľahko ho však spoznáme najmä podľa toho, že tento druh rastie prevažne pod brezami a roní biele mlieko. Aj keď takáto zámena nie je nebezpečná, pre ostro pálivú chuť je rýdzik kravský nejedlý. Veľmi podobným druhom je aj rýdzik sosnový (Lactarius pinicola), ktorý sa vyskytuje na podobných biotopoch ako rýdzik pravý. Podľa posledných vedeckých výskumov sa však tento rýdzik už neuznáva ako samostatný druh, ale len ako varieta rýdzika pravého.

Rýdzik krvavý, hrdzavohnedý a oranžovokrvavý

Zaujímavým a pomerne vzácnym druhom je rýdzik krvavý (Lactarius sanguifluus). Vyskytuje sa najčastejšie na vápenatých pôdach, kde rastie pod borovicami. Spoznáme ho najmä podľa toho, že po poranení plodnice roní vínovočervené mlieko. Vzhľadovo podobným druhom je rýdzik hrdzavohnedý (Lactarius quieticolor), ktorý sa vyskytuje na kyslejších a piesočnatých pôdach, kde rastie pod borovicami. Bežný hubár ho od predchádzajúceho druhu vie len ťažko odlíšiť. Jeho mlieko je najprv oranžové, no po čase sa mení na vínovočervené. Podobným, no oveľa zriedkavejším druhom je rýdzik oranžovokrvavý (Lactarius semisanguifluus), ktorý len vzácne nájdeme v borovicových lesoch s vápencovým podkladom.