Stoh v Malej Fatre, ktorý má na svahu snehom vytvorenú zníženinu s názvom karoid, Kotlový štít v Tatrách s ľadovcovým kotlom – karom pripisovaným Gerlachu a alpský karling Matterhorn s karmi na viacerých stranách sa už na prvý pohľad výrazne líšia svojím vzhľadom. Rovnaký slovotvorný základ týchto foriem georeliéfu však indikuje, že majú niečo spoločné.
Spoločným menovateľom týchto foriem georeliéfu je ich genéza súvisiaca s nivačnými (činnosť snehu), kryogénnymi (činnosť mrazu) a glaciálnymi (činnosť ľadovca) procesmi. Pri každom z nich sa tieto morfogenetické procesy prejavili v rôznom čase a rôznym spôsobom v závislosti od klimatických a štruktúrno-litologických podmienok. Mnohé kary a karlingy sú reliktné formy z obdobia pleistocénu na miestach, kde v minulosti existovali horské ľadovce. V niektorých pohoriach vznikajú aj v súčasnosti. Karoidy sa formujú v recentných pohoriach nad snežnou čiarou.
Od snehu po ľadovec
Sneh, počiatočná stavebná látka ľadovca, sa hromadí v pohoriach v zbernej oblasti či vo firnovisku nad snežnou čiarou, čo je hranica vymedzujúca potenciálne možné alebo skutočné územie so snehovou pokrývkou. Tam sa sneh vplyvom zmien teploty neustálym topením a zamŕzaním snehových zŕn, tzv. firnovatením a tlakom nadložných vrstiev postupne mení na zrnitý firnový sneh až firnový ľad.
Karoid je nivačný kotol, forma georeliéfu, ktorá vzniká niváciou, teda geomorfologickým procesom súvisiacim so snehom.
Ďalším vytláčaním vzduchu z firnového ľadu vzniká ľadovcový ľad, hlavná zložka ľadovca. Ľadovcový ľad kryštalizuje v hexagonálnej sústave a je pomerne mäkký. Jeho najspodnejšia časť je vplyvom vysokého stlačenia plastická, čo umožňuje pomalý kĺzavý pohyb telesa ľadovca do nižších polôh. Z miesta akumulácie ľadovec väčšinou prechádza do ľadovcového splazu a vypĺňa už existujúce staršie riečne doliny. Vrchná vrstva ľadovca je krehká, často sa v nej tvoria trhliny. Činnosťou snehu vznikajú nivačné formy a činnosťou ľadovca glaciálne formy georeliéfu.
Karoid
Karoid je nivačný kotol (tiež niválny, snežný alebo embryonálny kotol, nedokonalý kar, protokar), forma georeliéfu, ktorá vzniká niváciou. Nivácia je geomorfologický proces súvisiaci so snehom a jeho akumuláciou v pohoriach nad snežnou čiarou. Súvislá snehová pokrývka sa počas otepľovania, najmä v jarných mesiacoch, zmenšuje a rozpadá na snehové polia – snežníky. Tie sa najdlhšie udržiavajú v zníženinách chránených pred priamym slnečným žiarením. Deštrukčná činnosť snehu sa prejavuje tlakom pri súčasne pôsobiacom plazivom, takmer nepozorovateľnom pohybe snehu, čo spôsobuje, že sa pôda, zvetranina, prípadne skalné podložie mechanicky rozrušujú, odierajú a obrusujú. Účinok nivácie zvyšujú sklon a expozícia svahu. Činnosťou snehu, ale aj vplyvom mrazového zvetrávania, tečenia pôdy – soliflukcie a plošného oplachovania zrážkami, vzniká špecifická, pomerne plytká nivačná depresia.
Jej prehlbovaním sa formuje karoid. Má amfiteátrovitý tvar, najčastejšie oblúkovitého pôdorysu s pomerne výraznou jednou okrajovou hranou, v závislosti od smeru pôsobenia vetra. Od karu sa líši strmo ukloneným dnom a absenciou akumulačných foriem. Za vhodných podmienok sa tam nahromadený sneh môže pomerne ľahko zmeniť na karový ľadovec. Lokalizácia karoidov je podmienená vhodnou geologickou stavbou, tvorenou najmä menej odolnými alebo puklinami či zlomami porušenými horninami. V porovnaní s inými glaciálnymi tvarmi sa ich výskumu venuje pomerne malá pozornosť.
Celý článok nájdete v časopise Quark 2/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa