Koľko tajomstiev a prekvapení ešte skrývajú zoológia a prírodné vedy, ktoré čakajú na objavenie? Nemusíme pritom cestovať do neprebádaných miest – len sa treba pozorne pozrieť na prírodu okolo nás, či už v záhrade, na lúke alebo pri lese. Stačí zvedavosť, fantázia a chuť objavovať, aby sme posúvali hranice poznania.
Každý deň strávený v teréne je krásnym dňom a napriek fyzickej námahe aj vyčerpaniu je to balzam na dušu a pohladenie centrálnej nervovej sústavy. Všetko, čo objavíme, zistíme či pochopíme, treba analyzovať, zapísať a uložiť tak, aby sme sa k tomu vedeli kedykoľvek vrátiť. Na tento účel slúžia pamäťové inštitúcie, v tomto prípade prírodovedné múzeá. Sú to archívy trojrozmerných prírodnín, s ktorými sú úzko späté bohaté informácie o pôvode, nálezových okolnostiach, čase, osobách, systematike a taxonómii a v súčasnosti už aj o chemicko-fyzikálnych vlastnostiach a geneticko-molekulárnych informáciách. Rozsiahle muzeálne zbierky sú bohatou studnicou vedomostí a z roka na rok pribúdajú možnosti využitia pre našu spoločnosť, a to v prospech budúcnosti nášho druhu aj celej planéty.
Viac než milión
V našom múzeu sa nachádza rozsiahla zoologická zbierka, ktorá nateraz predstavuje viac ako 1,5 milióna zbierkových exemplárov stavovcov a bezstavovcov, prevažne z územia strednej Európy, najmä zo Západných a Východných Karpát, Panónskej a Záhorskej nížiny.
Osobne sa venujem celý svoj profesijný život skúmaniu obojživelníkov, plazov a rýb. Pravidelne monitorujem všetky oblasti Slovenska, skúmam rozšírenie aj úbytok jednotlivých druhov, snažím sa analyzovať príčiny, prečo to tak je, a zároveň navrhujem riešenia, ako reagovať na negatívne javy v populáciách mnohých skúmaných druhov. Pri svojej práci, ktorá je z veľkej časti viazaná na mokrade a vodné toky či vodné prostredie ako také, som si po mnohých rokoch uvedomil, že o jednej skupine zvláštnych živočíchov žijúcich vo vode neviem takmer nič. Počas svojho života som sa len párkrát stretol s tými najznámejšími druhmi, a to bez toho, aby som o nich niečo vedel.
Na Slovensku žije 20 druhov veľkých lupeňonôžok z triedy Branchiopoda, z podkmeňa kôrovcov, ktoré vizuálne patria medzi veľké druhy dosahujúce od 0,5 až po takmer 14 cm (štítovky, žiabronôžky, škľabovky a hrachovky).
Niekoľko zaujímavostí o druhoch žijúcich na Slovensku
Na Slovensku žije žiabronôžka severská (Branchynecta paludosa) iba vo Furkotskom plese vo Vysokých Tatrách. Je glaciálnym reliktom a vyskytuje sa v polárnych oblastiach na severnej pologuli. U nás touto lokalitou dosahuje najjužnejší výskyt v Európe.
Najväčšou žiabronôžkou v Európe a aj na Slovensku je veľmi zriedkavá až 7 cm veľká Branchynecta ferox.
Na Slovensku v Rimavskej kotline sa veľmi vzácne vyskytuje endemická žiabronôžka slovenská (Chirocephalus slovacicus), v minulom storočí ju objavil a opísal Ján Brtek.
Štítovec letný (Triops cancriformis) dorastá vzácne na viac ako 10 a výnimočne až takmer 14 centimetrov.
Žiabronôžka Chirocephalus chyzeri bola pomenovaná v roku 1890 podľa významného lekára a prírodovedca z Bardejova Kornela Chyzera.
Zatiaľ sa na Slovensku nepodarilo opätovne potvrdiť výskyty z dávnejších čias žiabronôžky Tanymastix stagnalis a škľabovky Eoleptesteria ticinensis.
Celý článok nájdete v časopise Quark 4/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
Autor článku a foto: Mgr. Ján Kautman
Prírodovedné múzeum SNM v Bratislave
Celý článok nájdete v časopise Quark 4/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa