Múzeum Fram v nórskom Osle, otvorené 20. mája 1936, ukrýva polárnu výskumnú loď, ktorá odolala drvivej sile ľadu a preslávila sa rekordnými výpravami k najsevernejším aj najjužnejším oblastiam Zeme. Návštevníci môžu vstúpiť na jej palubu, preskúmať autentické interiéry a sledovať panoramatický film o polárnych expedíciách.
Po tisíce rokov obývali tzv. vysokú Arktídu len malé kočovné skupiny Inuitov. Morský ľad bránil lodiam preniknúť do týchto oblastí a pokusy o objavovanie vrátane hľadania severozápadného priechodu, skratky medzi Atlantickým a Tichým oceánom, si vyžiadali stovky životov. Príkladom je výprava Johna Franklina z roku 1845, ktorá sa skončila stratou 129 mužov.
Prázdne miesta na mapách sa dlho vypĺňali vymyslenými príšerami a neexistujúcimi krajinami, no postupne ich nahrádzali poznatky z expedícií vedcov, objaviteľov a veľrybárov. Napriek tomu ešte na prelome 19. a 20. storočia zostávalo na mapách arktických oblastí mnoho nezaplnených miest.
Nie silou, ale tvarom
Loď Fram vznikla na základe myšlienky nórskeho vedca Fridtjofa Nansena. Ten si všimol, že trosky americkej lode Jeannette rozdrvenej v roku 1881 pri Sibíri sa o niekoľko rokov neskôr našli pri Grónsku. Spolu s nálezmi sibírskeho dreva a zeminy v arktickom ľade ho to priviedlo k presvedčeniu, že oceánske prúdy prenášajú ľad naprieč Arktídou.
F. Nansen preto navrhol loď, ktorá nebude s ľadom bojovať, ale nechá sa ním unášať (drift). Tým by overil teóriu o prúdení a zároveň by sa mohol priblížiť k severnému pólu. Jeho spolupracovníkom sa stal námorník Otto Sverdrup a stavbu viedol lodný staviteľ Colin Archer. Výsledkom bola pevná loď s oblým trupom konštruovaná tak, aby ju zovretie ľadových krýh nerozdrvilo, ale vytláčalo nahor, podobne ako keď stlačený orech vyskočí spomedzi prstov. Nevýhodu predstavovalo väčšie kolísanie na mori.
Išlo o trojsťažňový škuner s výtlakom 800 t (naložený), dĺžkou 39 m a šírkou 11 m a ponorom 5,5 m. Trup lode vrstvený z duba, borovice a tropického stromu Chlorocardium rodiei spevňovali husté rebrá a železné výstuže, ktoré zvyšovali jeho odolnosť proti poškodeniu ľadom. Kormidlo sa nachádzalo nízko a spolu s lodnou skrutkou sa dali vytiahnuť do ochrannej šachty. Loď mala kvalitnú tepelnú izoláciu pre dlhodobý pobyt v polárnych podmienkach.
Pohon zabezpečoval parný stroj s výkonom 220 koní, neskôr nahradený dieselovým motorom. Zaujímavosťou bol veterný mlyn poháňajúci dynamo pre elektrické osvetlenie. Fram spustili na vodu 26. októbra 1892 v Larviku, pokrstila ju Nansenova manželka Eva.
Drift cez Arktídu
Prvá veľká skúška prišla v roku 1893 pod vedením F. Nansena a kapitána O. Sverdrupa. Loď zamrzla v ľade severne od Sibíri a viac než tri roky driftovala naprieč Arktídou. Trinásťčlenná posádka čelila extrémnemu chladu, polárnej noci a tlaku krýh. Masy ľadu sa tlačili až na palubu a muži boli pripravení loď opustiť. Jej konštrukcia sa však osvedčila a namiesto rozdrvenia sa vždy zdvihla nad ľad.
Celý článok nájdete v časopise Quark 5/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saFoto Lucia Kralovičová vo Fram Museum, Oslo
Viac informácií o Múzeu Fram nájdete na frammuseum.no. Virtuálnu prehliadku lode Fram si môžete pozrieť tu.
