Tichý prisťahovalec: Ako sa užovka stromová zabývala v Bratislave

Keď sa povie had, väčšina ľudí si ako jeho prostredie predstaví odľahlý les, kamenistý svah alebo zarastenú lúku ďaleko od ľudských obydlí. Len málokomu by napadlo, že by sa s hadom mohol pravidelne stretávať priamo v meste – v parkoch, záhradách alebo v blízkosti rodinných domov. A dokonca v Bratislave.

Napriek tomu práve jeden z druhov žijúcich na Slovensku vykazuje silnú väzbu na ľudí a ich obydlia: užovka stromová (Zamenis longissimus), pravdepodobne najvzácnejší a najväčší had Slovenska, ale aj jeden z najdlhších druhov celej Európy.

Neobyčajná adaptácia

Užovka stromová je nejedovatý had, ktorý môže dorastať do dĺžky vyše jeden a pol metra, vzácne však aj dva metre. Napriek impozantnému vzhľadu ide o relatívne plachý druh, ktorý sa snaží ľuďom vyhýbať a pri vyrušení spravidla rýchlo mizne v úkryte. Ako to však býva, aj medzi nimi sa nájdu temperamentné jedince, ktoré neváhajú pohrýzť.

Tradične je užovka stromová spájaná s teplejšími oblasťami, kde obýva lesy, kroviny, vinice a okraje lúk. Tieto habitaty jej ponúkajú dostatok úkrytov i potravy. Nedávno publikovaný výskum zoológov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave však potvrdil, že tento had sa dokáže prekvapivo dobre prispôsobiť životu v tesnej blízkosti ľudí.

Rekordný prehľad

Zásadnú úlohu v tomto poznaní zohrala občianska veda. Vedci oslovili verejnosť a požiadali obyvateľov Bratislavy, aby posielali fotografie hadov, na ktorých pri svojich prechádzkach alebo v záhradách narazili. Hlásenia prichádzali najmä prostredníctvom sociálnych sietí a e-mailov a každé z nich prešlo odborným overením. Ľudia správne určili užovku stromovú v štyroch z piatich pozorovaní. V prípade chýb išlo najčastejšie o zámenu s užovkou obojkovou (Natrix natrix). Pri týchto dvoch druhoch sú si nápadne podobné najmä mláďatá, pretože oba majú svetlé škvrny za hlavou.

Vďaka spolupráci s verejnosťou sa v priebehu niekoľkých rokov podarilo zhromaždiť takmer šesťsto potvrdených výskytov užovky stromovej, čo predstavuje jeden z najpodrobnejších prehľadov výskytu tohto druhu v mestskom prostredí v strednej Európe.

Obraz mestského hada

Ukázalo sa, že výskyt užoviek v meste nie je náhodný. Najčastejšie sa objavujú tam, kde sa prelína príroda s ľudskou zástavbou, teda na okrajoch lesov, v záhradách susediacich s prírodnými plochami, v parkoch alebo v okolí riek. Také miesta ponúkajú ideálnu kombináciu úkrytov, tepla a potravy. Zároveň sa potvrdilo, že čím viac súvislej zástavby a betónu, tým menej užoviek. Tam, kde mesto ponecháva priestor zeleni a prírodným štruktúram, si však tento had dokáže nájsť svoje miesto.

Tento obraz mestského hada je pre mnoho ľudí prekvapivý, niekedy až znepokojivý. Práve preto má podobný výskum aj dôležitý popularizačný rozmer. Ukazuje, že prítomnosť hada v okolí domov nie je známkou ohrozenia, ale skôr dôkazom fungujúceho prostredia. Užovka stromová je citlivá na úplné zničenie úkrytov a krajinu bez zelene dlhodobo neobýva. Jej výskyt tak často signalizuje, že si mesto dokázalo zachovať aspoň časť prirodzeného charakteru – mozaiku záhrad, starých stromov, krovín a pokojných miest, kde môžu popri ľuďoch existovať aj ďalšie živočíchy.

Autor článku: Mgr. Petr Papežík, PhD.
Prírodovedecká fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave