Ako covid čistil cesty

Po dvoch rokoch celosvetovej pandémie spôsobenej vírusom SARS-CoV-2 asi neexistuje oblasť ľudskej činnosti, ktorá by nebola situáciou výrazne dotknutá. Sektor dopravy nie je výnimkou.

Doprava bola medzi prvými obeťami novej situácie od chvíle, keď hrozba menom covid-19 začala vyvolávať rozsiahle obmedzenia mobility v podobe celoplošných lockdownov a prechodov na prácu z domu. Na rozdiel od ľudských obetí koronavírusu však o doprave platí, že možno nie každú obeť treba rovnako ľutovať.

Redšia premávka

Po dvoch rokoch od začiatku výluk sa doprava vo veľkých mestách ešte vždy nevrátila do starého normálu. Podľa údajov spoločnosti TomTom NV, ktorá sa špecializuje na navigačné technológie, počas roku 2021 bolo množstvo dopravných zápch (čo môže slúžiť ako indikátor mobility) ešte stále o 10 % nižšie ako v roku 2019.
Podľa expertov sa tento trend môže pripísať najmä zmene pracovných návykov: dopravné zápchy v mestách klesli v porovnaní s rokom 2019 dokonca až o 19 % v čase obvyklých dopravných špičiek. Práca z domu, telekonferencie a flexibilný pracovný čas teda významne prispeli k tomu, že cesty nebývajú natoľko plné počas príchodov ľudí do práce a odchodov z nej.
Indikátory hustoty dopravy pritom kolísali v závislosti od rôznych faktorov: hodnoty sa napríklad pohybovali od extrémne nízkych po extrémne vysoké aj podľa termínov nástupu a ústupu nových variantov vírusu SARS-CoV-2. Trend celkového menšieho vyťaženia cestných systémov bol však všeobecný. Obmedzenie cestovania znížilo mobilitu vozidiel celosvetovo o viac ako 50 %, pričom v ázijských krajinách o 50 až 60 % a v európskych krajinách dokonca až o 55 až 80 %. Pokles dopravy pritom zaznamenali aj tam, kde nezavádzali celoplošné výluky: vo Švédsku klesla doprava v prvom roku pandémie o 22 % a v Holandsku o 35 %.

Menej áut, ťažšie nehody

Podľa analýzy, ktorú na jeseň minulého roku uverejnil časopis zameraný na traumatologickú medicínu World Journal of Emergency Surgery, menej automobilov na cestách síce znížilo absolútne počty nehôd, prázdnejšie cesty však zvýšili rýchlosť premávky a nehody tak boli vážnejšie. V absolútnych číslach sa v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 počet úmrtí na cestách znížil v 33 krajinách zo 42 sledovaných. V piatich krajinách došlo k zníženiu o 25 a viac percent, v 13 krajinách o 15 až 24 % a v 15 krajinách o menej ako 15 %. Relatívne počty nehôd s vážnymi aj smrteľnými následkami sa však zároveň zvyšovali.
Autori štúdie ako hlavný dôvod uvádzajú nadmernú rýchlosť, ktorá zvyšuje závažnosť nehôd: prekračovanie rýchlosti bolo v prvom období pandémie v Španielsku častejšie o 39 %, vo Francúzsku o 16 % a podľa agentúry Reuters v Spojenom kráľovstve počas lockdownov zaznamenali dokonca 263-percentný nárast počtu prípadov extrémneho prekročenia rýchlosti.
Nižšia mobilita v čase karantén uvoľnila jazdné pruhy na diaľniciach a cestách. Tam, kde zostali otvorené pre autá, prispievali k extrémnej rýchlosti a tým aj k závažnejším nehodám. Niektoré veľké mestá (Filadelfia, Berlín, Bogota, Viedeň, Calgary) však dočasne nahrádzali dopravné pruhy chodníkmi pre peších a cyklistickými pruhmi v snahe zlepšiť fyzickú aktivitu ľudí a zmierniť psychologické účinky pandémie. Psychologické účinky nemožno zanedbávať ani v doprave: podľa údajov amerického ministerstva dopravy v prvom roku pandémie sa v USA výrazne zvýšil výskyt užitia drog a alkoholu u ťažko a smrteľne zranených účastníkov cestných nehôd (65 % počas pandémie v porovnaní s 51 % pred ňou).

Katastrofa pre výrobu

Mnohé automobilky museli v roku 2020 odsunúť uvedenie plánovaných nových či inovovaných modelov na neskôr a situácia nebola oveľa lepšia ani minulý rok. Oneskorenia spôsobujú odstávky závodov, spomalenie predaja kvôli finančnej situácii zákazníkov, ale aj kolabujúce dodávky polovodičov a čipov. Nedostatok čipov spôsobil najmä pokles výroby áut s plnou výbavou, ktorá predpokladá špičkovú elektroniku. Automobilový priemysel patrí celosvetovo medzi sektory najviac postihnuté výpadkami v dodávateľskom reťazci.
Podľa portálu Automotive News Europe počet registrácií nových automobilov vo Veľkej Británii v roku 2021 mierne vzrástol oproti roku 2020, ale bol hlboko pod úrovňou spred pandémie. V roku 2021 v Británii zaregistrovali 1,65 milióna nových automobilov, čo je len o jedno percento viac ako v roku 2020, ale o 29 % menej ako v roku 2019. Podobne je to vo väčšine rozvinutých krajín. Nemecko, najväčší európsky trh s automobilmi, zaznamenalo za minulý rok 10-percentný pokles predaja.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 3/2022. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R, foto Pixabay

Komentáre