Astronomické kalendárium (február)

Február je mesiac, keď sa oplatí pokochať známymi zimnými súhvezdiami. V marci zapadajú veľmi skoro, preto využite posledné zimné chvíle – ideálne v krajine pod snežnou prikrývkou. Za bezmesačnej noci sa nám naskytnú aj takéto nádherné výhľady na oblohu. Na fotografii sa nachádza najznámejšie zimné súhvezdie – Orión, foto Tomáš Slovinský.

Slnko počas februárových dní vystupuje čoraz vyššie na oblohu, vďaka čomu sa už od decembrového zimného slnovratu predlžujú dni.

Prvého februára sa Slnko nachádza v súhvezdí Kozorožca, 16. februára sa presunie do súhvezdia Vodnára, kde zotrvá do marcových dní. V prvý deň v mesiaci vyjde naša najbližšia hviezda nad obzor o 7:14 h, v strede mesiaca o 6:52 h ráno a na konci mesiaca už o 6:28 h.

Naša hviezda

Naša najbližšia hviezda je nám všetkým veľmi dobre známa, avšak pár informácií ju urobí istotne ešte zaujímavejšou. Slnko má v priemere približne 1,4 milióna kilometrov, čím tvorí 109-násobok priemeru Zeme. Je každú sekundu o viac než štyri milióny ton ľahšie. A to vďaka jadrovým reakciám prebiehajúcim v jeho vnútri pri teplotách 15 miliónov stupňov Celzia. V porovnaní so slnečným jadrom má slnečný povrch nízku teplotu – len 5 500 stupňov Celzia. Každý rok dôjde k dvom až trom zatmeniam Slnka, ktoré sú viditeľné z tých častí Zeme, na ktoré dopadá tieň Mesiaca. Keďže dráha Mesiaca je naklonená o 5 stupňov, nedochádza k zatmeniam pri každom mesačnom nove. Úplné zatmenie Slnka vidíme len z úzkeho pásu širokého nanajvýš 273 km a fáza úplného zatmenia trvá maximálne 7,5 minúty, väčšina zatmení je však výrazne kratšia.

Pozorovateľnosť planét

Merkúr je počas prvých februárových dní nepozorovateľný, pretože vychádza takmer so Slnkom. Nepotrvá to však celý mesiac. V druhej polovici februára vychádza o hodinu a pol skôr ako Slnko, a tak ho môžeme pozorovať pred východom Slnka nad juhovýchodným obzorom. Nachádza sa v súhvezdí Kozorožca, odkiaľ prejde do Vodnára a späť do Kozorožca. Venušu môžeme taktiež pozorovať pred východom Slnka na rannej oblohe, a to najmä v prvé dni v mesiaci. Nachádza sa bližšie pri Slnku ako Merkúr, preto na jej pozorovanie veľa času nezostáva. Napriek tomu je neprehliadnuteľným objektom na oblohe. Mars vychádza v dopoludňajších hodinách, a tak je pozorovateľný ihneď po západe Slnka. Nad obzorom zotrváva prvú polovicu noci. Nájdeme ho v súhvezdí Barana, 24. februára sa presunie do Býka. Jupiter naďalej nájdeme v súhvezdí Kozorožca. Prvé dni však bude pre pozemských pozorovateľov nepozorovateľný, pretože na oblohe bude splývať so Slnkom. V druhej polovici februára sa však od neho začne vzďaľovať, stane sa znovu pozorovateľným a bude prechádzať na rannú oblohu. Každým dňom vychádza čoraz skôr, čím sa čas na jeho pozorovanie predlžuje. Saturn sa naďalej zdržiava v blízkosti Jupitera. Vychádza len o necelú hodinu skôr, a tak aj táto planéta pre nás bude pozorovateľná až v druhej polovici mesiaca.

Aj Saturn nájdeme v súhvezdí Kozorožca. Urán vychádza v dopoludňajších hodinách, a tak je, podobne ako Mars, pozorovateľný ihneď po zotmení. Nad obzorom zotrváva do pol jednej v noci, na konci mesiaca do pol jedenástej. Urán nájdeme v súhvezdí Barana. Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu alebo triédra vidieť po západe Slnka. Keďže Neptún zapadá každým dňom o trochu skôr, čas na jeho pozorovanie sa nám každý deň kráti.

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 2/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre