Astronomické kalendárium (apríl)

V apríli máme poslednú príležitosť zahliadnuť súhvezdia zimnej oblohy – hneď po západe Slnka nad západným obzorom. S bájnym Oriónom sa tak lúčime až do augusta. V druhej polovici noci sa však pozorovateľom a fotografom naskytne úžasná príležitosť zachytiť vizuálne alebo prostredníctvom fotoaparátov krásny oblúk najzaujímavejšej časti Mliečnej cesty, ktorú môžeme z našich končín pozorovať. Fotografia pochádza z Parku tmavej oblohy Poloniny, priamo z obce Runina, a zachytáva oblúk vychádzajúcej Mliečnej cesty na jar, foto Tomáš Slovinský.

Pohľadom na aprílovú oblohu po západe Slnka sa lúčime so zimnými súhvezdiami zapadajúcimi pod obzor – s Oriónom a Veľkým psom, Malým psom, Býkom, Rakom, Blížencami. Priamo v zenite – v nadhlavníku nájdeme cirkumpolárnu (nikdy nezapadajúcu) Veľkú medvedicu a na východe a juhu dominujú jarné súhvezdia.

Zaujímavosťou je, že večer sa pozeráme v podstate na rovinu našej Galaxie, čo nám umožňuje vidieť mnohé objekty vesmíru, ktoré môžeme nájsť aj v malých ďalekohľadoch – napríklad Kopu galaxií v Panne pozostávajúcu z viac ako 2 500 členov a vzdialenú 60 miliónov svetelných rokov. Podobný zhluk galaxií s názvom Coma nájdeme aj v súhvezdí Vlasy Bereniky. Tá je od nás vzdialená 350 miliónov svetelných rokov. Vo Vlasoch Bereniky leží aj náš galaktický pól. Ďalšie kopy galaxií nájdeme aj v súhvezdiach Poľovné psy či Lev.

Pozorovateľnosť planét

Merkúr môžeme počas prvých aprílových dní vidieť pred východom Slnka. V polovici mesiaca bude pre svoju blízkosť pri Slnku pre nás nepozorovateľný a na konci apríla ho znovu môžeme pozorovať po západe Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára, 3. apríla prejde do Rýb a od 19. apríla ho nájdeme v Baranovi. Vtedy sa bude nachádzať v hornej konjunkcii so Slnkom. Venuša je stále veľmi blízko pri Slnku a stráca sa v jeho jase. Každým dňom sa však čoraz viac odďaľuje a na záver mesiaca už začína vykúkať po západe Slnka.
Mars môžeme vidieť hneď po západe Slnka, keďže vychádza predpoludním. Nad obzorom zotrváva prvú polovicu noci. Nájdeme ho v súhvezdí Býka, odkiaľ sa 24. apríla presunie do súhvezdia Blížencov. Jupiter vychádza v skorých ranných hodinách tesne pred východom Slnka. Pozorovať ho teda môžeme v druhej polovici noci a nadránom, kým jeho jas neprežiari Slnko. Nájdeme ho v súhvezdí Kozorožca a 26. apríla sa presunie do Vodnára. Saturn taktiež vidíme v skorých ranných hodinách, pred východom Slnka. Vychádza približne o polhodinku skôr ako Jupiter, a tak ich môžeme počas celého apríla vidieť spolu. Aj Saturn nájdeme v súhvezdí Kozorožca. Urán je pozorovateľný chvíľu po zotmení. Nad obzorom zotrváva do pol desiatej večer, na jeho konci zachádza pred ôsmou večer. Každým dňom sa približuje k Slnku, takže jeho pozorovanie si nenechávajme na koniec mesiaca. Urán nájdeme v súhvezdí Barana. Neptún je každým dňom dlhšie pozorovateľný pred východom Slnka, keďže vychádza skôr. Pomocou ďalekohľadu ho môžeme vidieť v súhvezdí Vodnára.

Aprílové Lyridy

Koncom apríla sa na oblohe každoročne objavujú Lyridy. Prvý záznam o ich pozorovaní pochádza z roku 687 pred n. l. Tento meteorický roj je aktívny od 16. do 25. apríla s pomerne výrazným, ale úzkym maximom, ktoré pripadá na 22. apríla okolo 14. hodny. Vyšší počet meteorov bude teda pozorovateľný v ranných a večerných hodinách 22. apríla, bude ho však rušiť Mesiac – dva dni po prvej štvrti. Z úzkeho maxima vyplýva, že šírka prúdu častíc je malá – centrálne vlákno má len 200 000 km. Počet týchto meteorov za hodinu sa pohybuje okolo 18. Tieto meteory niekedy produkujú stopy plynu, ktoré môžu na oblohe zotrvať pár sekúnd. Bod, z ktorého budú meteory vyletúvať, sa nachádza v súhvezdí Lýra v blízkosti hviezdy Vega. Lyridy sú pozostatkom kométy C/1861 G1 Thatcher, ktorej jeden obeh okolo Slnka trvá 415 rokov.

Meteorický roj η Akvaridy

Roj η Akvaridy sú aktívne od 19. apríla až do 28. mája s maximálnou aktivitou v noci z 5. na 6. mája. Ich počet za hodinu sa tento rok udáva číslom 60. Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Vodnára, pri hviezde η Aqr, podľa ktorej nesie roj svoje meno. η Akvaridy sú tvorené vetvou prúdu častíc, ktorý na svojej ceste zanecháva Halleyho kométa – druhou vetvou sú Orionidy. Zem sa teda stretáva s dráhou Halleyho kométy dvakrát do roka. Halleyho kométe trvá jeden obeh okolo Slnka 76 rokov a najbližšie sa bude dať na našej oblohe pozorovať v roku 2061. η Akvaridy sú však ťažšie pozorovateľným rojom, pretože sú aktívne skôr v denných hodinách – radiant vychádza až pred druhou hodinou a jeho výška nad obzorom je 30°.

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 4/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.