Počas teplých augustových nocí môžeme vidieť Mliečnu cestu vinúcu sa oblohou od juhozápadu po juhovýchod cez súhvezdie Labute. Čím tmavšia obloha, tým viac hviezd a rôznych štruktúr v nej rozoznáme. Zaujímavosťou je, že všetky hviezdy, ktoré vidíme zo Zeme, sú súčasťou našej Galaxie.
Jadro našej Galaxie sa nachádza v súhvezdí Strelec, kde badáme tie najjasnejšie miesta. Súčasťou sú aj tmavé oblasti, ako napríklad Veľká trhlina a hmlovina Uhoľné vrece, ktoré predstavujú oblasti, kde je svetlo zo vzdialených hviezd blokované tmavými hmlovinami.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr vychádza v ranných hodinách a nad obzorom zotrváva počas dňa. Pozorovateľný je až v druhej polovici augusta krátko po západe Slnka. Podobne sú na tom aj Venuša a Mars. Obe planéty vychádzajú nad obzorom v ranných hodinách a na oblohe sa nachádzajú počas dňa. Nad večerným obzorom však zotrvávajú dlhšie ako Merkúr, a tak ich môžeme vidieť po západe Slnka.
Jupiter však ponúka omnoho lepšie pozorovacie možnosti. Vychádza vo večerných hodinách a je viditeľný počas celej noci. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnár, odkiaľ sa 19. augusta presunie do súhvezdia Kozorožec. Saturn nám tiež poskytuje dobré možnosti na pozorovanie – vychádza vo večerných hodinách a nad obzorom ho nájdeme takmer počas celej noci. Nachádza sa v súhvezdí Kozorožec, nie ďaleko od Jupitera. Urán môžeme pozorovať na začiatku mesiaca v druhej polovici noci, na záver ho objavíme nad obzorom už o desiatej hodine večer. Nájdeme ho v súhvezdí Baran. Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť takmer počas celej noci, a to v súhvezdí Vodnár.
Augustové roje meteorov
Počas tohto mesiaca sa môžeme na oblohe stretnúť s dvoma meteorickými rojmi – Kappa Cygnidmi a známymi Perzeidmi.
Kappa Cygnidy boli pozorované od 19. storočia, keď upútali svojou modrobielou farbou. Sú aktívne od 3. do 25. augusta s maximom v noci zo 17. na 18. augusta. Ide o menej výdatný meteorický roj s hodinovou frekvenciou len tri meteory. Meteory tohto roja sú pomerne pomalé. Ich rýchlosti pri vstupe do atmosféry Zeme dosahujú 25 km/s. Zaujímavosťou je, že niekedy v ňom nájdeme aj krásny jasný bolid. Práve výskyt týchto veľmi jasných bolidov naznačuje, že rozpad materského telesa nastal iba nedávno. Meteory Kappa Cygnidy sú pozostatkom rozpadu asteroidu 2008ED69, ktorý vznikol po rozpade kométy 4 000 až 6 000 rokov pred n. l. Tieto úlomky tvoria široký pás, väčšinou v blízkosti dráhy Venuše, no zasahuje aj do dráhy Zeme, a tak tvorí roj Kappa Cygnidy. Radiant roja – teda miesto odkiaľ meteory zdanlivo vyletúvajú – sa nachádza v súhvezdí Labute, blízko hviezdy Kappa Cygni.
Azda najznámejším meteorickým rojom sú Perzeidy. Nielenže ich pozorovaniu prajú teplé noci, ale vynikajú aj svojou výdatnosťou: 100 meteorov za hodinu. Zároveň sú najstarším pozorovaným rojom – pozorovali ho v starovekej Číne, v Japonsku a v Kórei. Ľudovo ho nazývame slzy svätého Vavrinca, pretože je najviac viditeľný na sviatok svätého Vavrinca. V 60. rokoch 19. storočia taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli vypočítal dráhu prúdu meteoroidov. Zistil, že sa zhoduje s dráhou kométy 109P/Swift-Tuttle objavenej v roku 1862.
Svoju aktivitu začínajú 17. júla a končia 24. augusta. Maximum pripadá na noc z 12. na 13. augusta. V porovnaní s Kappa Cygnidmi majú oveľa väčšie rýchlosti – až 60 km/s a veľká väčšina z nich za sebou zanecháva desiatky sekúnd viditeľnú dymovú stopu.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
