Pri pohľade na sever vidíme na oblohe Veľkú medvedicu a Malého medveďa. Nízko na východe žiari jasná hviezdu Arcturus, severnému obzoru dominuje hviezda Deneb zo súhvezdia Labute.
Vo februári nás na oblohe istotne upútajú súhvezdia Orión a Býk nachádzajúce sa na juhozápade. Priamo nad južným horizontom žiari jasná hviezda Sírius patriaca do súhvezdia Veľkého psa a len 4º pod ňou leží otvorená hviezdokopa M41, ktorú podobne ako Plejády či Hyády vidíme už menším triédrom.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr môžeme vidieť v druhej polovici mesiaca po západe Slnka nízko nad západným obzorom. Zo súhvezdia Kozorožca sa 9. februára presunie do Vodnára a od 23. februára ho nájdeme v Rybách.
Venušu môžeme počas celého februára vidieť v súhvezdí Strelca s magnitúdou -4,1. Naďalej žiari ako Zornička na skorej rannej oblohe pred východom Slnka.
Mars môžeme vidieť na oblohe hneď po západe Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Rýb, 13. februára sa presúva do súhvezdia Barana. Pozorovať ho môžeme do jedenástej hodiny večer. )
Jupiter môžeme vidieť na rannej oblohe pred východom Slnka. Každým dňom vychádza o čosi skôr, takže čas na jeho pozorovanie sa nám predlžuje. Nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa, počas prvých februárových dní od štvrtej ráno, na konci mesiaca už od pol tretej nadránom.
Saturn je pozorovateľný pred východom Slnka nad východným obzorom. Jeho sídlom je aj naďalej súhvezdie Strelca.
Urán môžeme pozorovať po zotmení do pol dvanástej v noci na začiatku februára, na jeho konci do desiatej večer. Nájdeme ho v súhvezdí Rýb, ale od 6. februára prekročí hranicu súhvezdia Barana.
Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť počas prvej polovice noci v súhvezdí Vodnára. Zapadá o čosi skôr ako Urán, počas prvých februárových večerov o pol desiatej, na konci mesiaca o pol ôsmej večer.
Zaujímavé objekty na oblohe
Dlhé zimné noci sú napriek nízkym teplotám ideálne na pozorovanie objektov nočnej oblohy. Medzi takéto objekty patrí známa emisná Veľká hmlovina v Orióne s označením M42. Ide o oblak tvorený prachom a plynom, v ktorom dochádza k tvorbe nových hviezd. Vďaka polohe vo výraznom Oriónovom meči ju možno ľahko nájsť. Od Slnka je vzdialená 1 350 svetelných rokov a jej šírka je 33 svetelných rokov. Túto hmlovinu môžeme vidieť aj voľným okom, krásne vynikne v malom ďalekohľade. Ďalším známym objektom je otvorená hviezdokopa Plejády s označením M45 v súhvezdí Býka. Plejády sú mladou otvorenou hviezdokopou, ktorá vznikla pred 80 až 100 miliónmi rokov. Voľným okom možno v Plejádach vidieť šesť až sedem hviezd, dobrý zrak ich uvidí deväť, výborný zrak v kombinácii s ideálnymi pozorovacími podmienkami ich rozlíši až 12. Skutočný počet hviezd v hviezdokope sa udáva v rozsahu od 120 do vyše 1 000. Vďaka svojej jasnosti patrí medzi najstaršie pozorované objekty nočnej oblohy. Od Slnka je vzdialená 380 svetelných rokov a v priemere má 20 svetelných rokov. Zaujímavou je aj otvorená hviezdokopa v Býkovi nazývaná Hyády. Je to najjasnejšia a najbližšia hviezdokopa na oblohe. Jej hviezdy možno pozorovať voľným okom ako útvar v tvare V, na vrchole ktorého je hviezda Aldebaran. Hyády vznikli pred 500 miliónmi až 1,1 miliardy rokov, aj preto je v nich veľa červených obrov. Táto hviezdokopa obsahuje približne 200 hviezd. Jadro Hyád má priemer 8 až 10 svetelných rokov, ale hviezdy patriace do tejto hviezdokopy môžeme nájsť aj vo vzdialenosti 40 svetelných rokov od jadra.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
