Astronomické kalendárium január

Na januárovej oblohe pri pohľade na sever ľahko rozoznáme súhvezdie Veľkej medvedice, Malého medveďa s Polárkou a Kasiopeju v tvare W. Pri pohľade na juh dominuje oblohe zimné súhvezdie Orión.

Na oblohe kúsok nižšie od Oriónu, nájdeme naľavo najjasnejšiu hviezdu severnej oblohy Sírius, zo súhvezdia Veľkého psa. Dvojičky zo súhvezdia Blížencov máme priamo nad hlavou, severozápadne od Oriónu nájdeme Býka s otvorenou hviezdokopou Plejády.

Dňa 4. januára dosiahne Zem svoju najbližšiu vzdialenosť k Slnku. Hovoríme, že Zem sa nachádza v perihéliu, čo pre tento rok znamená, že jej vzdialenosť od Slnka je 147 100 998 km.

Planéty januárovej oblohy 

Merkúr je počas tohto mesiaca najlepšie pozorovateľný v jeho druhej polovici, keď dosiahne svoju najväčšiu vzdialenosť od Slnka. Nájdeme ho pred východom Slnka, na rozdiel od druhej vnútornej planéty, Venuše, ktorú je možné pozorovať počas januára len ako Večernicu po západe Slnka. Hneď 2. januára nájdeme v jej blízkosti Mesiac. Ich ďalšie stretnutie môžeme pozorovať posledný deň tohto mesiaca. Podobne ako v prípade Merkúru, aj Venuša bude lepšie pozorovateľná v druhej polovici mesiaca. Mars naďalej nájdeme v spoločnosti Venuše, čo znamená, že je taktiež pozorovateľný vo večerných hodinách po západe Slnka. Jupiter vychádza nad obzor v polnočných hodinách a pozorovateľný je do východu Slnka. Podobné podmienky na pozorovanie ako Venuša nám tento mesiac poskytne aj Saturn, ktorý taktiež nájdeme v skorých ranných hodinách pred východom Slnka. Urán je, naopak, pozorovateľný v prvej polovici noci, Neptún zapadá o čosi skôr.

Pozorovanie Marsu 

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil. km od Slnka. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu, jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Vďaka oranžovému nádychu Marsu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo na jeho povrchu. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti od ročného obdobia Marsu. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary – striedajúce sa svetlé a tmavé plochy na povrchu planéty. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred opozíciou alebo po nej (v kvadratúre) máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika.

Januárové Kvadrantidy 

Okrem planét možno na oblohe vidieť aj meteorický roj Kvadrantidy, ktorých aktivita sa začala na konci decembra a bude pokračovať do 12. januára s pomerne veľkým počtom 120 meteorov za hodinu, s maximom približne v noci z 3. na 4. januára. Kvadrantidy sú pozostatkom kométy 2003 EH1 objavenej v roku 2003. Radiantom tohto roja je súhvezdie Pastiera, ale môžu sa objaviť kdekoľvek na oblohe.

Mesiac
Prvá štvrť	5. 1. 2017            10:47
Spln	12. 1. 2017            12:34
Posledná štvrť	19. 1. 2017            23:14
Nov	28. 1. 2017              1:07

 

	1. 1. 2017	15. 1. 2017	30. 1. 2017
Merkúr	2,8 mag Strelec 6:52 15:29	0,1 mag Strelec 5:57 14:25	0,0 mag Strelec 6:17 14:33
Venuša	-4,3 mag Vodnár 10:05 19:58	-4,4 mag Vodnár 9:32 20:27	-4,4 mag Ryby 8:49 20:49
Mars	0,9 mag Vodnár 10:26 21:05	1,0 mag Vodnár 9:50 21:09	1,1 mag Ryby 9:10 21:12
Jupiter	-1,8 mag Panna 0:52 11:47	-1,9 mag Panna 0:04 10:54	-2,0 mag Panna 23:05 9:57
Saturn	1,4 mag Hadonos 6:11 14:32	1,4 mag Hadonos 5:23 13:43	1,4 mag Hadonos 4:31 12:50
Urán	5,8 mag Ryby 11:41 0:51	5,8 mag Ryby 10:46 23:53	5,9 mag Ryby 9:48 22:56
Neptún	7,9 mag Vodnár 10:26 21:03	7,9 mag Vodnár 9:31 20:10	8,0 mag Vodnár 8:33 19:13

 

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.

Slovenský zväz astronómov