Autá (nielen) pre hobitov

Sú krátke, zväčša hranaté, občas zdanlivo vyššie ako širšie a patria k Japonsku ako poschodové autobusy k Londýnu. Vzhľadom na hustotu premávky v mestách a problémy s parkovaním sa ich prípadný medzinárodný úspech javí čoraz zreteľnejšie. Oboznámte sa s japonskou špecialitou – autíčkami kategórie kei car.

Hoci automobilový priemysel patrí k najväčšmi globalizovaným odvetviam hospodárstva, niektoré časti sveta či krajiny sa môžu pochváliť svojimi zaujímavými špecifikami. Napríklad v USA sú veľmi populárne obrovské pickupy, v Japonsku, naopak, patria medzi najpredávanejšie vozidlá takmer vreckové autíčka. Hovoria im kei cars, po japonsky keijidosha, čo sa dá preložiť ako ľahké autá. Celosvetovo síce zatiaľ neprerazili, no v krajine vychádzajúceho slnka sú veľmi obľúbené a tvoria až tretinu nových registrácií. Ich nízke prevádzkové náklady a vďaka rozmerom aj obratnosť ich predurčujú na expanziu do sveta, najmä do krajín s rozvinutou mestskou aglomeráciou.

Žlté značky

Automobily kategórie kei majú v Japonsku dlhú históriu. Začala sa písať krátko po druhej svetovej vojne. Japonská ekonomika bola vtedy veľmi zdecimovaná, benzínu bol nedostatok a väčšina Japoncov si sotva mohla dovoliť plnohodnotný automobil. Na druhej strane mali Japonci dosť peňazí na to, aby si mohli kúpiť motocykel. Vláda sa toho chytila, a aby podporila rast automobilového priemyslu, resp. priemyslu všeobecne, vypísala novú triedu automobilov – kei. Išlo o automobily, ktoré nesmeli (a nesmú) presiahnuť určité rozmery, kubatúru a výkon motora. V roku 1949 bola povolená maximálna dĺžka 2,8 m, šírka jeden meter a objem štvortaktného motora nesmel presiahnuť 0,150 litra (150 cm3), dvojtaktného 0,1 litra (100 cm3).
Už o rok však mohli autíčka narásť na tri metre, rozšíriť sa o 30 cm a motory mohli dvojnásobne zmohutnieť (0,3 l, resp. 0,2 l). Predpisy o rozmeroch auta a o objeme motora sa postupom času menili, a tak dĺžka ľahkých áut narástla na súčasných maximálnych 3,4 m, šírka je obmedzená na 1,48 m a maximálna povolená výška je stanovená na rovné dva metre. Objem motora je limitovaný na 0,6 l (660 cm3). Výmenou za to japonské úrady ponúkajú daňové úľavy (pri kúpe sa platí daň 3 % namiesto 5 % ako pri bežnom modeli), nižšie poplatky za poistenie a cestnú daň, ako aj možnosť parkovať takmer všade. Majiteľovi autíčka odpadá aj povinnosť doložiť, že má pre svoj automobil stále parkovacie miesto, čo však už vo veľkomestách neplatí. Treba však povedať, že v apríli 2014 japonská vláda výrazne znížila daňové výhody pre majiteľov kei áut, no ich obľúbenosť aj napriek tomu neklesla. Kei cars majú aj svoje špeciálne značky. Autá určené na súkromné účely majú žltý podklad a na ňom čierne písmo, vozy určené na komerčné účely majú opačnú kombináciu. Aj preto miniautíčka získali prezývku žltá značka.

Keimánia

So zväčšovaním sa rozmerov sa na trhu začalo objavovať nielen viac miniáut, ale na scéne sa začali zrazu objavovať aj netradičné značky. V roku 1955 spoločnosť Suzuki, dovtedy výrobca len motocyklov, vstúpila svojím keijidosha Suzuki Suzulight do sveta výroby automobilov a doteraz ju neopustila. V roku 1958 začal brázdiť japonské cesty prvý sériovo vyrábaný automobil kategórie kei Subaru 360, ktorý konečne dokázal naplniť potrebu ľudí na prepravu bez toho, aby bola vážne ohrozená bezpečnosť pasažierov. Po ustálení pravidiel na výrobu týchto malých vozidiel začali automobilky prichádzať s prvými inováciami. V roku 1968 sa v Honde N360 objavila prvá automatická prevodovka, o dva roky neskôr začala Honda v modeli Z GS ako prvá automobilka ponúkať predné kotúčové brzdy. V tom istom roku dosiahlo Daihatsu Fellow Max SS vtedy nevídaný výkon 30 kW (40 koní). Na konci 60. rokov vypukla v Japonsku keimánia – v roku 1970 dosiahol predaj áut triedy kei neuveriteľných 750 000 kusov. Na začiatku 70. rokov začala japonská vláda osekávať výhody, ktoré ponúkala kúpa kei vozidiel. Keď sa k tomu pridružili prísnejšie emisné normy, predaj mináut sa v prvej polovici desaťročia drasticky znížil, dokonca Honda a Mazda sa na čas stiahli z trhu osobných áut kategórie kei. Japonská vláda nielenže veľmi rýchlo zaradila spiatočku, ale k pôvodným výhodám pridala aj väčšie rozmery a zvýšila aj kubatúru. Keimánia nabrala na nových obrátkach a trvá doteraz.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 07/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

R
Foto Suzuki, Mitsubishi, Daihatsu, Honda