Červy, ktoré žijú asi tri týždne, sa starnutím stávajú obéznymi. Jedno z vysvetlení je, že molekuly DNA a proteíny sa poškodzujú a zlyhávajú. Ďalšie možné vysvetlenie je známe ako hypotéza pokračovania (run-on hypothesis). Podľa nej telá organizmov časom zlyhávajú, pretože schopnosti, ktoré im na začiatku života pomáhali prežiť, im zostávajú a neskôr sa stávajú problémom. Genetik profesor David Gems z University College London a jeho kolegovia zrejme objavili skvelý príklad tejto hypotézy. Tím zistil, že hlístovce (Nematoda) konzumujú svoje vlastné črevá, aby mohli syntetizovať žĺtka svojich vajíčok. Schopnosť premeniť orgán na žĺtok umožňuje mladým červom produkovať vajíčka, aj keď je dostupná potrava obmedzená. No hlístovce trávia svoje črevá aj vtedy, keď prestanú klásť vajíčka. Toto pokračovanie autokanibalizácie urýchľuje starnutie. Keď vedci obmedzili syntézu žĺtkov upravením určitých génov, črevá živočícha sa nerozpadli a živočích na seba nenabaľoval tuk. Výskumníci zistili, že toto umožnilo niektorým z nich žiť dlhšie. Dôkazy zo samčích hlístovcov Caenorhabditis elegans podporujú túto myšlienku. Samčie červy sú vzácne – viac než 99 % týchto živočíchov sú hermafrodity. Samce zvyčajne nevytvárajú žĺtok a ako si D. Gems a jeho tím všimli, ich črevá sa nepoškodzujú. No keď výskumníci geneticky upravili samčie červy, aby vytvárali kľúčový proteín žĺtkov, živočíchy začali preukazovať dva signály starnutia, ktoré predtým nevykazovali: ich črevá sa začali ničiť a pribrali.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
