Liečba znížením kyslíka

Vedci vedeli, že ľudia žijúci vo vysokých nadmorských výškach, kde je nízka hladina kyslíka, majú nižšiu mieru výskytu cukrovky. Mechanizmus však zostával záhadou. Výskumníci z Gladstone Institutes teraz zistili, že červené krvinky dokážu zmeniť svoj metabolizmus tak, aby absorbovali cukor z krvného obehu. Vo vysokej… pokračuj

Sledovanie vtákov mení mozog

Pozorovanie vtákov podľa vedcov pretvára mozog podobne ako učenie sa jazyka alebo hry na hudobnom nástroji a posilňuje schopnosť mozgu brániť sa starnutiu. Neurovedec Erik Wing z Yorskej univerzity v Kanade s kolegami skúmali štruktúru a funkciu mozgu 48 amatérskych pozorovateľov vtákov, z ktorých polovica… pokračuj

Exotické vírusy za dverami: Invázne komáre menia mapu Európy

V dôsledku globalizácie a prebiehajúcich klimatických zmien sa v Európe vrátane Slovenska čoraz častejšie stretávame s výskytom nepôvodných druhov. Tie nepredstavujú hrozbu len pre prirodzené ekosystémy, ale môžu mať negatívny vplyv aj na ľudské zdravie. Významným príkladom sú nepôvodné druhy komárov, ktoré môžu slúžiť ako… pokračuj

Karin_science

Farmaceutka a vedkyňa Karin Marček sa na svojom instagramovom profile venuje správnemu užívaniu liekov a zdravému životnému štýlu. Čím sa zaoberáte vo svojej vedeckej práci? Momentálne je mojou vedeckou prácou výchova dieťaťa, ktorú by som s úsmevom zaradila medzi samostatné vedné odbory. Na pracovisku, kde som absolvovala… pokračuj

Štyri faktory infarktu

Infarkty a mozgové príhody sa zriedkavo vyskytujú bez varovania. Podľa zdravotných údajov od viac ako deväť miliónov dospelých v Južnej Kórei a USA takmer každý, u koho sa vyvinulo srdcové ochorenie a utrpel závažnú kardiovaskulárnu príhodu, vykazoval aspoň jeden zo štyroch hlavných rizikových faktorov. Sú nimi… pokračuj

Digitálny humanizmus

Digitálny humanizmus je myšlienkový prúd, ktorý sa pýta, ako navrhovať technológie tak, aby slúžili ľuďom – nie naopak. Nejde o odmietanie inovácií, ale o ich premyslené smerovanie: kto rozhoduje o tom, čo algoritmy optimalizujú? Koho záujmy sú v dátach zastúpené a koho nie? A čo sa stane, keď tieto otázky… pokračuj

Pohyb proti zabúdaniu

Ľudia s Alzheimerovou chorobou trpia stratou pamäti a ťažkosťami s komunikáciou, ktoré sa časom zhoršujú. Fyzická aktivita to však môže spomaliť. Chôdza 3 000 až 5 000 krokov denne vedie k trojročnému oddialeniu kognitívneho úpadku a 5 000 až 7 500 krokov vyvoláva odklad až… pokračuj

Plytvanie peniazmi na vypĺznuté myši

Taká je doba, treba šetriť. Všelikde sa preto rozhodli šetriť na vede. Zároveň je to doba, keď ľudia nemajú čas, často ani na premýšľanie. A tak si povedia, škrtajme nezmyselný výskum: transrodové myši, krevety na bežiacom páse a pod. Pĺznuce myši však mali šťastie – ľudia… pokračuj

Od dynamitu k lieku na srdce

Keď počujeme slovo výbušnina, len málokomu napadne, že by s ňou mohlo mať niečo spoločné naše srdce. Ani Alfred Nobel, vynálezca dynamitu, netušil, že látka, ktorá mu priniesla slávu a bohatstvo, bude mať raz liečivý účinok. Oxid dusnatý (NO), malá plynná molekula, ktorú mnohí poznajú… pokračuj

Glioblastóm eroduje lebku

Typ rakoviny mozgu nazývaný glioblastóm začína podľa vedcov eróziu kostného tkaniva lebky. Tento škodlivý účinok predtým nebol známy. Glioblastóm je agresívna forma rakoviny mozgu, ktorú je takmer nemožné vyliečiť. V USA každoročne diagnostikujú viac než 12-tisíc nových prípadov, pričom päť rokov po diagnóze prežíva len… pokračuj