Oživená DNA mamuta

Mamuty srstnaté (Mammuthus primigenius) boli počas starších štvrtohôr, pleistocénu, jedným z najhojnejších druhov adaptovaných na chlad. Ich kedysi veľká populácia zanikla v dvoch vlnách – na konci pleistocénu vyhynuli kontinentálne populácie, v polovici holocénu nasledovalo vyhynutie reliktných populácií. Na Ostrove sv. Pavla v Beringovom mori… pokračuj

Slovensko plné zlomov

Za svoj geomorfologický vzhľad vďačí Slovensko vo významnej miere geologicky relatívne časovo veľmi mladým procesom. A práve o neotektonických procesoch a ich prejavoch v krajine sme sa rozprávali s geomorfologičkou Máriou Bizubovou. Rozhodujúci vplyv na formovaní hlavných rysov súčasnej krajiny a jej georeliéfu majú podľa geovedcov neotektonické procesy. O aké procesy… pokračuj

Prastaré vírusy z ľadu

Americkí výskumníci našli v severozápadnej časti Tibetskej plošiny v ľade v dvoch vyvŕtaných jadrách starodávne vírusy a baktérie. Kým ľadové jadrá poskytujú informácie o klíme pre desiatkami až stovkami tisíc rokov, štúdium mikróbov je vystavené extrémne nízkym množstvám biomasy, a tak o sprievodných vírusoch nie je nič známe, uviedol… pokračuj

Usmievavá žltá

Žltá je farba slnka a svetla. Preto na väčšinu ľudí pôsobí stimulačne, pozitívne, teplo a živo. Je jednou z troch primárnych farieb, z ktorých vznikajú všetky ostatné farebné odtiene. Ľudské oko je na žltú farbu mimoriadne citlivé. Preto sa žltá používa na pritiahnutie pozornosti ako… pokračuj

Nádejné lítium

Vo vedeckých kruhoch sa čoraz častejšie diskutuje o význame lítiovej terapie pri liečbe Alzheimerovej choroby. Lítium sa v súčasnosti používa ako antidepresívum, no má celý rad vedľajších účinkov, preto sa po ňom siaha len výnimočne. Dr. Claudio Cuello z Katedry farmakológie a liečebnej techniky McGillovej… pokračuj

Po oceáne už aj rieky

Priemerná teplota oceánu bola v roku 2019 o 0,075 stupňa vyššia, ako bol priemer z rokov 1981 – 2010. Podľa vedcov tak svetové oceány dosiahli v roku 2019 rekordnú teplotu. Globálne otepľovanie má však vplyv nielen na oceány a moria. Vedci zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu… pokračuj

Odolné soby

Za polárnym kruhom môžu teploty klesnúť až na -67 °C a tma môže trvať takmer celý deň. Nová štúdia čínskych, nórskych a dánskych vedcov pod vedením Zeshana Lina zo Severozápadnej polytechnickej univerzity v čínskom meste Si-an odhaľuje, ako sa soby Rangifer tarandus vysporadúvajú s týmito… pokračuj

Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Plastové zlato

Milovníci zlatých hodiniek a ťažkých šperkov budú nadšení, pretože ich ozdoby už nebudú až také ťažké. Leonie van’t Hag s kolegami na čele s profesorkou Raffaelozu Mezzengovou zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu (ETH) v Zürichu sa totiž rozhodli vytvoriť novú formu zlata, ktorá váži asi… pokračuj

Dvere k novej fyzike

Urýchľovače elementárnych častíc zohrali a v budúcnosti určite ešte zohrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní podstaty hmoty a energie, a teda aj pôvodu vesmíru. Nedávno sme využili vzácnu príležitosť navštíviť Európsku organizáciu pre jadrový výskum (CERN), ktorá leží na francúzsko-švajčiarskej hranici medzi Ženevským jazerom a pohorím Jura. Priamo… pokračuj