Dotyk s hviezdnym nebom

Circle of life – keď som objavil tieto majestátne skaly, vedel som presne, ako bude vyzerať výsledná fotografia, aj aký bude jej názov. Obloha nad skalnými útvarmi bola však ešte majestátnejšia. Na fotografii je rozprestierajúce sa rameno našej špirálovej Galaxie, v nej sa nachádzajú červené hmloviny,a obzvlášť dobre viditeľná galaxia M31 v Andromede.

La Palma je jedným zo siedmich hlavných kanárskych ostrovov. Najkrajším miestom je vrch Roque de los Muchachos. Asfaltová cesta vedie až na jeho vrchol, kde sa nachádza observatórium. Po ceste nahor sú rôzne vyhliadky, ktoré možno využiť aj na nočné pozorovanie hviezd.

Kanárske ostrovy ležia v Atlantickom oceáne. Často ich prezývajú aj ostrovy večnej jari, pretože počas celého roku na nich panuje takmer rovnaké počasie. Ostrov La Palma má rozlohu 720 km² a celkový počet obyvateľov je približne 85 000. Tento ostrov je menej komerčný než ostatné a panuje na ňom väčší pokoj. Nachádza sa tam aj letisko a medzi jednotlivými ostrovmi premávajú trajekty. Mne osobne veľmi prirástol k srdcu svojou rôznorodosťou, vegetáciou a najmä nočnou oblohou.

Výstup na strechu La Palmy

La Palma je charakteristická tým, že si na nej každý návštevník nájde niečo svoje. V súčasnosti je to vulkanicky najaktívnejší ostrov Kanárskych ostrovov. Zaujímavosťou sú jemné čierne piesočnaté pláže vulkanického pôvodu obklopené vysokými a strmými skalnými útvarmi. Severná časť ostrova prekypuje bujnou vegetáciou a prírodou. Nájdeme tam napríklad paprade, liany, skaly, množstvo jašteríc aj nádherný vodopád. Najväčší zážitok však návštevníkov čaká na Roque de los Muchachos, najvyššom vrchu ostrova, ktorý dosahuje výšku až 2 426 m n. m. Nižšie pod vrcholom, v nadmorskej výške 2 396 m, sa nachádza jedno z troch najznámejších observatórií sveta s najväčším optickým ďalekohľadom na Zemi – GTC (Gran Telescopio Canarias).

Vnútri najväčšieho optického ďalekohľadu na Zemi

Vyjsť nad oblaky či nad horizontom pozorovať odlesky Slnka z kupol observatórií je skutočne nezabudnuteľný zážitok. Je pozoruhodné, ako sa cestou na vrchol s meniacou sa nadmorskou výškou príroda mení. Husté borovicové lesy striedajú farebné skalné útvary. Neďaleko observatória sme objavili ikonický skalný útvar, ktorý sme v noci museli prísť odfotiť.

Astronomická noc na vrchole

Jedna z najzaujímavejších vecí, ktoré môžeme na La Palme vidieť, je nočná obloha. Nádherné divadlo sa začína západom Slnka. My sme strávili túto časť dňa a aj nasledujúcu noc neďaleko observatória, a tak sme videli toto nebeské divadlo priamo z prvého radu. Nočnú oblohu v tejto nadmorskej výške pozorujeme cez menšiu časť atmosféry než zvyčajne. Takto vieme čiastočne zamedziť atmosférickým chybám pri pozorovaní. Aj preto sa väčšina svetových observatórií nachádza na vrcholoch vysokých hôr ako napríklad observatórium v čilskej púšti Atacama s názvom ALMA vo výške  5 058 m n. m. či observatórium na vrchole havajskej vyhasnutej sopky Mauna Kea vo výške 4 205 m n. m. Okrem nadmorskej výšky pozorovanie ovplyvňuje aj svetelné znečistenie. Na ostrove La Palma síce svetelné znečistenie nie je úplne zanedbateľné ako v prípade už spomenutých observatórií, ale tým, že sa na ostrove tvorí silná inverzia, ktorá pohlcuje väčšinu svetla z miest na pobreží, sú na vrchole pozorovacie podmienky vynikajúce.

Miesto dýchajúce vedou

Fotografia vznikla cestou na vrchol Roque de Los Muchachos na vyhliadke Mirador de Los Andenes v nadmorskej výške 2 277 m n. m.

Strechy kupol sa pomaly odkrývajú, rádioteleskopy sa pohybujú a pracovníci observatórií sú pripravení začať počas noci svoj ďalší dobrodružný pracovný deň. Hviezdy a planéty sú tu po súmraku jasnejšie než na miestach s väčším svetelným znečistením. Nie je teda problém rozpoznať slabšie súhvezdia či galaxiu Mliečna cesta, ktorá sa tiahne naprieč celou oblohou. Galaktické jadro spolu s jasnou planétou Jupiter v noci jemne osvetľujú krajinu. Voľným okom taktiež pozorujeme difúzny objekt – galaxiu M31 v súhvezdí Andromeda. Okrem dominantnej nočnej oblohy senzor fotoaparátu zachytil aj jeden zaujímavý jav. Ide o prirodzené žiarenie atmosféry (airglow), ktoré vzniká počas dňa, keď ultrafialové žiarenie ionizuje kyslík alebo dusík vo vysokých vrstvách atmosféry, vo výške 100 až 300 km, pričom zelené žiarenie vzniká vo výške okolo 100 km a červené vo výške okolo 150 až 300 km. V tomto prípade to síce nebolo veľmi silné žiarenie, no tento fenomén sa na fotografii podpísal do zelena sfarbeným pozadím.

Prehliadka observatória

Celkovo sme observatórium na La Palme navštívili trikrát. Na jeho webovej stránke sú zverejnené termíny a podmienky návštev. Tie možno uskutočniť iba v niektoré dni v týždni, pričom návštevníci majú sprístupnený vždy iný teleskop. V observatóriu je viac optických ďalekohľadov z rôznych krajín na pozorovanie viditeľného spektra pomocou kamier alebo spektroskopov a viacero rádioteleskopov. Najnovší z rádioteleskopov s názvom LST1 je určený na pozorovanie Čerenkovovho žiarenia.

Na samotnom vrchole La Palmy sa pozorovateľovi naskytne pohľad na všetky svetové strany.

My sme sa vopred pripravili a vybrali si termín na prehliadku Gran Telescopio Canarias – GTC. Práve tento ďalekohľad je najväčší optický ďalekohľad na svete. Priemer jeho primárneho zrkadla dosahuje 10,4 metra a skladá sa z 36 šesťuholníkových zrkadiel. Každé zrkadlo má dĺžku 1,9 metra, hrúbku 8,5 cm a váži 470 kilogramov. Svetlo z vesmíru sa na tomto obrovskom zrkadle odrazilo po prvýkrát 13. júla 2007, keď ho astronómovia namierili k Polárke. Prehliadky sa uskutočňujú iba v dopoludňajších hodinách o 9.00 h alebo o 11.30 h so sprievodcami, ktorí ovládajú španielčinu alebo angličtinu.

Text a foto Tomáš Slovinský

Komentáre