Dynamické slnečné škvrny

Výskum vedeckých pracovníkov Astronomického ústavu SAV, v. v. i., preukázal, že slnečná plazma sa pohybuje extrémne rýchlo.

Slnečná škvrna nasnímaná ďalekohľadom GREGOR
Pozorovanie slnečnej škvrny ďalekohľadom GREGOR, foto Leibniz Institute for Solar Physics (KIS)

Vedeckí pracovníci z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., Martin Benko, Peter Gömöry a Sergio Javier González Manrique v spolupráci so zahraničnými vedcami študovali podmienky v slnečnej atmosfére, najmä magnetické a rýchlostné polia nad slnečným škvrnami. Na analýzu využili dáta s vysokým priestorovým rozlíšením získané najväčším európskym slnečným ďalekohľadom GREGOR s priemerom primárneho zrkadla 1,5 metra, ktorý je umiestnený na Teide Observatory na Kanárskych ostrovoch. Pozorovaciu kampaň sme zamerali na získavanie tzv. spektropolarimetrických dát, ktoré zaznamenávajú nielen rozdelenie dopadajúceho žiarenia v jednotlivých vlnových dĺžkach, ale aj presnú informáciu o stave jeho polarizácie. Takéto merania umožňujú získať úplnú informáciu o vektore magnetickej indukcie, ako aj informáciu o dopplerovskej rýchlosti plazmy v mieste pozorovania, objasňuje P. Gömöry, riaditeľ Astronomického ústavu SAV, v. v. i.
Magnetické polia sú pritom dominantným fyzikálnym javom, ktorý ovláda všetky procesy prebiehajúce v atmosfére Slnka. Určenie presnej topológie magnetických polí je preto kľúčové pre lepšie porozumenie procesom odohrávajúcim sa na našej hviezde. Obzvlášť dôležité je zistiť výškovú stratifikáciu vektora magnetickej indukcie a vzájomné prepojenie jednotlivých vrstiev slnečnej atmosféry od fotosféry cez chromosféru až do koróny. V predmetnom výskume sme jednoznačne preukázali, že celková veľkosť vektora magnetickej indukcie klesá s narastajúcou výškou nad slnečnou škvrnou. Pritom pokles je výraznejší v centrálnej časti slnečnej škvrny (umbre) a pomalší vo filamentárnej penumbre. S výškou dochádza aj k zmene inklinačného uhla. Azimut pritom ostáva takmer konštantný, informoval astronóm.
Okrem toho boli vnútri a blízko vonkajšej hranice penumbry pozorovanej slnečnej škvrny odhalené aj malé lokalizované oblasti, kde hodnoty dopplerovských rýchlostí plazmy dosahovali až 30 km/s. To zodpovedá pohybom rýchlejším, ako je rýchlosť zvuku v danom prostredí. Preukázalo sa teda, že oblasť slnečných škvŕn je extrémne dynamická.

Na základe tlačovej správy Slovenskej akadémie vied pripravila R

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 2/2025. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.