Einstein by sa divil

Bubnové hlavice vibrujú vysokou frekvenciou ultrazvuku a vibráciami vytvorili kvantové prepojenie, foto Univerzita Aalto

Kvantové prepojenie je schopnosť dvoch oddelených objektov mať spoločný stav – ak jeden zmení stav, okamžite ho zmení aj druhý, aj keby ich delila vzdialenosť niekoľkých svetelných rokov. Albert Einstein tento jav nazval strašidelnou akciou na diaľku. Vedci už preukázali reálnosť kvantového prepojenia v čoraz väčších vzdialenostiach, dokonca od Zeme až po satelit vo vesmíre. No prepojené častice boli len vo veľkosti atómov či elektrónov. Teraz však výskumníci uvádzajú, že takéto prepojenie sa dá sledovať aj na objektoch viditeľných voľným okom. Simon Gröblacher a jeho kolegovia z Technickej univerzity v holandskom meste Delft vytvorili kvantové prepojenie kremíkových mikrorezonátorov vo veľkosti baktérie na kremíkovom čipe. Vedci pripojili čipy k optickému vláknu a aby sa zabránilo vibráciám, celý systém ochladili takmer na absolútnu nulu. Pomocou šikovne riadených laserových impulzov pridali dostatok energie, aby jeden rezonátor vibroval trochu silnejšie ako druhý. Meraním svetla vychádzajúceho z prístroja výskumníci overili, že pridaná energia bola spoločná pre obe struny, čo je znak kvantového prepojenia. No tento stav sa im podarilo dosiahnuť len na zlomok sekundy. Mika Sillanpää z fínskej univerzity v Aalto zvolil so svojím tímom iný prístup. Použili miniatúrne bubny z vibrujúcej hliníkovej membrány so šírkou ľudského vlasu. Systém museli takisto ochladiť takmer na absolútnu nulu. Potom na bubny pôsobili mikrovlnovými impulzmi a sledovali kvantové stavy bubnov. Ukázalo sa, že bubny majú spoločný kvantový stav, pričom prepojenie môže trvať neobmedzený čas, pokiaľ budú na bubny pôsobiť mikrovlny.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 06/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.