Geolokality v okolí Bratislavy 3

Viete, čo možno objavovať v Bratislave a okolí? Hovoria vám niečo pojmy Devínska brána, antecedentný prielom, obtočník, diorit či Bonanza?

V dvadsiatej štvrtej časti navštívime ďalšie geolokality v Bratislave a blízkom okolí. Uzatvárajú rubriku Geodiverzita Slovenska, ktorá ponúkala zaujímavosti o objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.

Devínska brána

Malé Karpaty (Devínske Karpaty – Devínska brána)
Devínska brána (Porta Hungarica) je 11,5 km dlhá a 2,2 až 7,2 km široká zníženina medzi Devínskou Kobylou a Bratislavským predhorím, časťami Malých Karpát a Hainburskými vrchmi v Rakúsku. Tie geologicky patria do Západných Karpát. Od Álp ich geograficky oddeľuje Karnuntská brána, ktorou tiekol Dunaj už koncom terciéru a začiatkom kvartéru. Asi pred 450-tisíc rokmi presunul svoje koryto do Devínskej brány. Využil zlom v dvíhajúcej sa kryhe zemskej kôry a vytvoril antecedentnú prielomovú dolinu. Často menil koryto, meandroval alebo sa vetvil na ramená.

V súčasnosti má hlavné koryto Dunaja od sútoku s Moravou priamy priebeh. Širšia časť brány je v Rakúsku. U nás tvorí úzky pás od Devínskeho hradného brala po Bratislavský hradný vrch budovaný najmä tektonicky oslabenými granitoidnými horninami. Pozdĺž Devínskej cesty v nich často vznikajú skalné rútenia, preto sa svahy najmä v ostatnom čase spevňujú. Súčasťou Devínskej brány je niekoľko izolovaných vyvýšenín.

Dunajské obtočníky

Výrazné krajinné dominanty Devínskej brány sú Devínsky hradný vrch a v Rakúsku vrchy Braunsberg a Schlossberg. Sú to obtočníky Dunaja z vápencov, dolomitických vápencov a dolomitov. Obtočník je zvyšok skalného masívu z odolnejších hornín, ktoré vodný tok pri svojej činnosti obtiekol.

Braunsberg s mierne sklonenou vrcholovou plošinou využili na svoje sídla Ilýri, Kelti aj Rimania. Je dostupný autom po asfaltovej, spoplatnenej ceste. Schlossberg so zrúcaninou hradu a upraveným areálom umožňuje prekrásny výhľad na zlomové svahy a iné zaujímavosti Devínskej brány. Devínsky hradný vrch sa nápadne týči nad sútokom Moravy a Dunaja do výšky asi 70 m. Jeho morfologicky výrazné svahy sa vyvinuli pozdĺž zlomov. Fluviálny georeliéf Devínskej brány si možno vychutnať aj z rozhľadní na vrchu Königswarte nad obcou Berg a z Devínskej Kobyly.

Starý jaskynný svet

Malé Karpaty (Devínske Karpaty – Devínska Kobyla)
Skalná stena bývalého lomu Štokeravskej vápenky na severozápadnom svahu Devínskej Kobyly (514 m n. m.) je pokrytá záclonami, vodopádmi a množstvom rôzne veľkých kvapľov – stalaktitov, stalagmitov aj stalagnátov z jaskynného vápenca – sintra. Nádherný jaskynný svet odkrytý vďaka ťažbe je však vekovo starší ako štvrtohorná kvapľová výzdoba väčšiny slovenských jaskýň.