Viete, čo všetko môžete pozorovať z nitrianskeho vrchu Kalvária a čím sú unikátne jaskyne pod Dražovským kostolíkom? Počuli ste už pojmy ako heliktit, obtočník alebo ignimbrit?
V pätnástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne zaujímavé miesta v Nitre a jej okolí, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.
Nitrianska Kalvária
Podunajská pahorkatina (Nitrianska pahorkatina, Nitrianske vŕšky)
Vrch Kalvária (213 m n. m.) patrí medzi dominanty Nitry. Je z neho jeden z najkrajších kruhových výhľadov na mesto, Nitriansky hrad, Šibeničný vrch (Borinu), Kolíňanský vrch a zoborskú časť Tribeča od Dražovského kostolíka cez Zobor po Žibricu. Keď je dobrá viditeľnosť, črtajú sa ďalšie časti Tribeča, Pohronský Inovec, Vtáčnik a Štiavnické vrchy so Sitnom. Na vrchol vedie krížová cesta, ktorej zastávky preniesli z kamaldulského kláštora na Zobore. Kláštor nazarénov vedľa Kostola Nanebovzatia Panny Márie je z roku 1765. V súčasnosti je sídlom Misijného múzea a sčasti ho využíva Slovenská poľnohospodárska univerzita. Kalváriový vrch je jedným z obtočníkov rieky Nitra.
Čo je obtočník
Obtočník je izolovaný skalný útvar tvorený tvrdšími horninami, ktoré vodný tok pri meandrovaní alebo vetvení sa na ramená obtiekol. Môže byť aj časťou pohoria oddelenou tokom od jeho okraja. Vtedy rieka najskôr tiekla v menej odolných horninách. Postupne sa prerezávala do podložia využívajúc pritom zlomy a vyselektovala z neho tvrdšie horniny. Okrem Kalvárie sú obtočníkmi aj Nitriansky hradný vrch, Vŕšok a Šibeničný vrch. Hradný vrch tvoria granodiorit až tonalit (predtým kremenný diorit) z konca paleozoika a jurské piesčité a krinoidové vápence s rohovcami. Kalvária je tiež z podobných vápencov. Sú v nich časté zvyšky krinoidov (ľalioviek) a belemnitov. Spodnej kriede patria slienité vápence s hľuzami tvrdých rohovcov. Vŕšok a Šibeničný vrch sú zo strednotriasových dolomitov.
V podzemí a na povrchu
Kalvária ukrýva viaceré podzemné krasové formy. Korózno-rútivá Jaskyňa Dezidera Horváta (Jaskyňa pod vrcholom Kalvárie) je z nich najväčšia a s dĺžkou asi 400 metrov aj najdlhšia. Súčasťou výzdoby sú okrem klasických kvapľov rôzne výčnelky v tvare zubov, rohov, parohov či vejárov nazývané heliktity. Rastú ľubovoľnými smermi proti pôsobeniu gravitácie. Jaskyňa v Stračej ceste s dĺžkou 62 m je zamurovaná, pričom kedysi slúžila ako mraziareň. Pôvodne prírodná Lurdská jaskyňa sa využíva ako modlitebňa. Pri ťažbe vápenca odkryli Jaskyňu v Drevenom lome, hlbokú 17 metrov. Na viacerých miestach Kalvárie zdobia vápence povrchové krasové formy škrapy. V tektonicky viac porušenej severozápadnej časti hradného vrchu je Nitrianska hradná jaskyňa. Vznikla rozšírením pukliny a má dĺžku takmer 40 metrov. Od júna 2024 je časť z nej voľne prístupná.
Dražovce
Tribeč (Zobor)
Dražovce, mestská časť Nitry, sú situované pod západným výbežkom vrchu Zobor (587 m n. m.). Na skalnatom kopci s výraznou plošinou stojí románsky Kostol sv. Michala archanjela, ktorý púta jednoduchým tvarom. Plošina predstavuje poriečnu roveň, zarovnaný povrch a zároveň staré dno rieky Nitra z konca terciéru. Je z nej krásny výhľad na časť pohoria Tribeč, nivu a terasy Nitry, mesto aj hradný vrch. Obtočník, na ktorom je postavený hrad, sa nazýva tiež epigenetický odľahlík. Je pekným príkladom výbehovej epigenézy, pri ktorej rieka postupným prerezávaním sa cez menej odolné horniny oddelila okrajovú časť pohoria. Nitriansky hrad určite stojí za návštevu.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
