Viete, čo všetko sa dá vidieť v Jarabinskom prielome, z čoho sú Údolské skalky a čím je známa geologická lokalita Dara? Hovoria vám niečo pojmy tiesňava, flyš a marmarošský diamant?
V dvadsiatej prvej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie zaujímavé lokality v širšom okolí Prešova, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.
Jarabinský prielom
Ľubovnianska vrchovina
Jarabinský prielom (Jarabinské tiesňavy) je dolina v dĺžke 700 až 800 metrov, ktorú vyhĺbil Malý Lipník v jurských krinoidových a hľuznatých vápencoch bradlového pásma. Vodný tok najskôr tiekol v slienitých horninách vrchnej kriedy, postupne sa prerezal do podložných tvrdších hornín. Je to typická tiesňava. Má tvar písmena V a je bez riečnej nivy. V najširšom mieste je široká 100 metrov, v najužšom len 1 meter.
Hĺbkovou eróziou tam vznikli kolmé skalné steny vysoké až 20 metrov, ktorých ozdobou sú unikátne obrie hrnce vytvorené krúživým pohybom vody s drobnými úlomkami hornín. Nachádzajú sa aj priamo v koryte. Väčšie priehlbiny nazývané Jarabinské pece sú jazierka s pomerne hlbokou vodou. Menšie kaskády poukazujú na odolnejšie horninové prostredie. Do prielomu vedie modro značkovaná trasa z obce Jarabina neďaleko Starej Ľubovne.
Údolské skalky
Spišsko-šarišské medzihorie (Ľubotínska pahorkatina)
Údolské skalky, tiež Skalky pri Údole sú prírodná pamiatka neďaleko obce Údol pri Starej Ľubovni. Morfologický výrazné bradlo tvorené niekoľkými skalnými útvarmi s výškou 3 až 13 metrov je z jurských hľuznatých vápencov ammonitico rosso hnedočervenej farby. Sú bohaté na skameneliny druhohorných hlavonožcov – amonitov.
V minulosti bol v bradle založený kameňolom, v ktorom sa ťažil ľubovniansky mramor. Hornina podobná červenému tardošskému mramoru z pohoria Gerecse v Maďarsku sa v okolí Starej Ľubovne ťažila ako dekoračný kameň už v období renesancie v 16. storočí. Najslávnejší bol lom Marmon neďaleko Ľubovnianskeho hradu. Na východnom Slovensku a v Poľsku sa táto hornina používala na portály kostolov, krstiteľnice, náhrobné kamene a pamätné dosky.
Spiaci mních
Krajina Spišsko-šarišského medzihoria v okolí obcí Kamenica a Kyjov s množstvom pôsobivých skalných útvarov – bradiel oslovuje svojou rôznorodosťou a kontrastnosťou. Bradlá vznikali tektonickými procesmi, keď boli vápence v jadrách vrás roztrhané na šošovky a vtláčané do mäkkých slienitých hornín, z ktorých ich erózia vypreparovala. Niektoré bradlá majú impozantné rozmery, iné sú menšie tvrdoše porastené vegetáciou. Najväčšou atrakciou je Spiaci mních či Spiaci obor. Pripomína ležiacu postavu, kde sa dajú rozlíšiť hlava, hruď, ruky a nohy. Je z červeného hľuznatého vápenca a krinoidového vápenca jury.
Prístup je z parkoviska pri ceste medzi Lipanmi a Starou Ľubovňou, s upraveným Mníchovým prameňom, altánkom a informačným panelom. Viaceré bradlá boli znehodnotené ťažbou kameňa. Na druhej strane bol však odkrytý zaujímavý paleontologický obsah. V opustenom lome vľavo hore od parkoviska sú bloky vápencov plné zvyškov článkov ľalioviek. Časté sú prierezy a jadrá belemnitov. Územie je súčasťou prírodnej rezervácie Bradlové pásmo.
Celý článok nájdete v časopise Quark 9/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa