Geolokality v okolí Prešova

V siedmej časti rubriky o geodiverzite Slovenska priblížime dve lokality z okolia Prešova, ktoré reprezentujú časť jeho georozmanitostí.

Travertínová kopa s kráterovým jazerom, Vyšné Ružbachy, foto Viera Sláviková

V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.

Vyšné Ružbachy

Spišská Magura (Veterný vrch – Ružbašské predhorie)
História obce Vyšné Ružbachy je spojená s hydrouhličitanovými a vápenato-horečnatými minerálnymi prameňmi, ktoré sa spomínajú už v roku 1549. Kúpele tu vznikli koncom 16. storočia. Okolo prameňov sa od konca treťohôr a počas kvartéru formovali travertínové formy georeliéfu. Tvoria pomerne zložitý systém kôp, kaskád a kráterov. Travertín sa tu v minulosti ťažil ako lomový, dekoračný a sochársky kameň.
V bývalom kameňolome na začiatku obce sa nachádza areál Medzinárodného sochárskeho sympózia v prírode s viac ako 100 sochárskymi dielami vytesanými do travertínu. Je to národná kultúrna pamiatka. Niektoré sochy sú aj okolo prístupovej cesty do kúpeľov a v kúpeľnom parku. Ideálny prístup k recentne vznikajúcej travertínovej kope s kaskádami a vodopádmi, ako aj k ostatným travertínovým útvarom je z parkoviska pri Zálažnom potoku.

Ružbašský ostrov

Zaujímavý vonkajší vzhľad travertínu, Vyšné Ružbachy

Kúpele Vyšné Ružbachy sa nachádzajú v severovýchodnej časti vyvýšenej geologickej štruktúry s názvom Ružbašský ostrov. Hrasť s plochou asi 12,75 km2 má dĺžku 7,5 km a šírku 1,5 až 1,8 km. Na povrch tu ako ostrov vystupujú mezozoické horniny obklopené paleogénnymi pieskovcami a ílovcami. Stredný trias tvoria dolomity, z konca triasu sú zastúpené pestré ílovité bridlice a pieskovce, juru tvoria hlavne pieskovce a piesčité vápence. Z južnej strany je Ružbašský ostrov ohraničený ružbašským zlomom SV-JZ smeru a rozčlenený priečnymi zlomami.
Príbeh ružbašských minerálnych vôd sa začína v Belianskych Tatrách. Tam cez priepustné vápencové komplexy preniká zrážková voda do podzemia, otepľuje sa a mineralizuje. Zlomami vystupuje pod tlakom z hĺbky na zemský povrch, kde dochádza k vyzrážaniu uhličitanu vápenatého a vzniku sladkovodných vápencov. Vo Vyšných Ružbachoch a v ich okolí existuje približne 20 prírodných a umelých výverov minerálnych vôd s teplotou od 17 do 24 °C. Celková mineralizácia je 1,9 až 3,6 g/l. Najvýdatnejší je prameň Izabela s výdatnosťou 20 l/s.

Jazero v kráteri

Recentná travertínová kopa, Vyšné Ružbachy

Najväčšie travertínové jazero na území Slovenska s priemerom 19 m a hĺbkou do 3,5 m je hlavnou prírodnou atrakciou kúpeľov. Vzniklo prepadnutím vrcholovej časti travertínovej kopy. Aktívny kráter je ohraničený meter vysokým travertínovým valom, ktorý mu dodáva jedinečný vzhľad. Voda s teplotou približne 23 °C je silne mineralizovaná. Mineralizácia dosahuje 3,13 g/l vody. V strede travertínovej kopy vyviera v hĺbke štyri metre prameň s výdatnosťou 8 l/s. Trhlinami na dne preniká do vody CO2. Jazero v zimnom období nezamŕza. Voda je odvádzaná do potoka, z ktorého sa formuje nádherná recentná svahová penovcovo-travertínová kopa so sériou kaskád a vodopádov. Penovec narastá podľa meraní asi 1,7 mm za deň. Denne sa na jednej kaskáde vytvorí od 5 do 62 kg uhličitanu vápenatého. Kameň bielej až žltkastej farby má zaujímavý vonkajší vzhľad, časté sú v ňom fosilizované listy okolitých stromov a penovcom obalené konáriky.

Pod Bielym domom

Okrem aktívnych kráterov a kaskád sa vo Vyšných Ružbachoch nachádzajú aj neaktívne travertínové formy. Sú suché, porastené vegetáciou. Miestami občasné výrony CO2 prezrádzajú uhynuté živočíchy nájdené napríklad v kráteri Smerdžonka, známom ako Jama smrti. Prierez neaktívnymi kaskádami ponúkajú steny bývalého kameňolomu z 19. storočia pod Bielym domom.
Biely dom z bieleho travertínu dal v biedermeierovskom slohu postaviť v 30. rokoch 20. storočia najmladší syn poľského grófa Andreja Zamoyského Ján s manželkou Izabelou Bourbonskou, neterou španielskeho kráľa. V budove sa v súčasnosti nachádzajú jedáleň, kaviareň, reštaurácia a spoločenské centrum. Na unikátnych odkryvoch v podloží Bieleho domu sa dajú pozorovať veľké travertínové laloky kupolovitého tvaru a synsedimentárne sklzové deformácie charakteru jednoduchých vrás, poklesov alebo zdvihov, ktoré vznikli pohybmi v čase usadzovania vrstiev ešte nespevneného sedimentu.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 7/2024. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto RNDr. Mária Bizubová