V štrnástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie zaujímavé miesta v okolí Trenčína, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.

Červený Kameň
Biele Karpaty (Vršatské bradlá, Vysoké Vršatce)
Obec Červený Kameň sa nachádza v rovnomennej doline, ktorou tečie Tovarský potok. Vznikla v 14. storočí na základe šoltýskej kolonizácie a patrila panstvu Vršatec. Prvá písomná zmienka je z roku 1354. Významnou sakrálnou pamiatkou je barokový Kostol Panny Márie z roku 1796, upravený v roku 1806. V minulosti sa v obci vyrábala salajka, známa ako kypriaci prášok na výrobu niektorých druhov pečiva. V polovici 20. storočia tam Ján Gašpar zhotovoval originálne klarinetové osemdierkové píšťaly fanfárky. Nad obcou sa čnie impozantné Červenokamenské bradlo. Jeho okolím vedie Náučný chodník okolo Červenokamenského bradla. Má päť informačných panelov venovaných prírodným rezerváciám a bradlám Bielych Karpát.
Červenokamenské bradlo
Červenokamenské bradlo je morfologicky výrazný vápencový útvar, ktorý vyčnieva z menej odolných slieňov vrchnej kriedy a flyšových hornín starších treťohôr. Tvorí ho bralnatý hrebeň s dominantnou Červenou skalou, 45 m vysokou skalnou ihlou. Severozápadne od nej sa tiahne ďalší ostrý hrebeň zvaný Čínsky múr. Výrazné tvrdošové útvary budujú druhohorné, najmä jurské krinoidové a hľuznaté vápence červenkastej farby s množstvom skamenelín amonitov.

Červenokamenské bradlo je od roku 1986 prírodnou rezerváciou. V tejto lokalite rastú lesné druhy orchideí a tráva mednička brvitá (Melica ciliata). Z fauny sa tam vyskytujú jašterica múrová (Podarcis muralis), drozd čvíkota (Turdus pilaris), endemit utekáčik štíhly (Abax schüppeli rendschmidti) a motýľ jasoň červenooký (Parnassius apollo).
Poklad Bielych Karpát
Jasoň červenooký je jedným z najkrajších a zároveň najohrozenejších motýľov Slovenska. S rozpätím krídel 7 až 8,4 cm patrí k najväčším denným motýľom v Európe. Je sfarbený do biela. Na predných krídlach s tmavými priesvitnými okrajmi má 10 čiernych škvŕn rôzneho tvaru a veľkosti. Na zadných krídlach sú štyri červené, čierno lemované škvrny, v ktorých je často biela bodka. Spolu s orchideami patrí medzi prírodné klenoty pohoria Biele Karpaty. Na území Vršatských bradiel sa vyskytuje v životaschopnej populácii. Je to tzv. dáždnikový druh a s ostatnými druhmi jasoňov indikuje nenarušené prírodné prostredie. Na Slovensku, v Poľsku a Rakúsku je kriticky ohrozený, v Česku bol v 20. až 40. rokoch 20. storočia vyhubený. Nachádza sa v Červenom zozname ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov.
Krajina bradiel
Krajinu Bielych Karpát oživujú aj ďalšie pôsobivé vápencové bradlá, ktoré pripomínajú oriešky v čokoláde. Sú to Krasín, Vršatec-Javorník, Chmeľová, Chotuč, Mikušovské bradlá či Lednické bradlo. Vplyvom tektonického porušenia, zvetrávania, dažďového ronu a gravitácie sú rozčlenené na bizarné skalné formy – veže, stĺpy, ihly a okná. Už oddávna niektoré z nich osídlili ľudia. V súčasnosti na nich stoja zrúcaniny hradov.

Vršatské hradné bralo nesie zrúcaninu Vršatského hradu, ktorý patrí medzi najvyššie položené hrady u nás. Kedysi dávno sa nazýval Leví kameň, pretože hradnú bránu zdobili kamenné levy. Na bradle Krasín nad obcou Dolná Súča sú nepatrné zvyšky hradu Súča. Mnohé sú súčasťou náučných chodníkov. Kameňolom nad Dolnou Súčou je jednou zo zastávok Náučného chodníka Janka Miklasa. V 19. storočí bol miestom paleontologického výskumu významného slovenského geológa Dionýza Štúra.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová