Zaujíma vás, čo všetko sa dá vidieť v Považskom podolí a čím je známa obec Moravany nad Váhom? Čo sa skrýva za pojmami podolie, prielom, výmoľ či dolomit?
V osemnástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne zaujímavé lokality v širšom okolí Trenčína, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.
Považské podolie
Považské podolie je geomorfologicky zaujímavá časť stredného Považia medzi Žilinou a Novým Mestom nad Váhom. Podolie je forma georeliéfu širšia ako riečna dolina. Vďaka rôznemu horninovému zloženiu okolitých pohorí a zlomovej tektonike tam koncom mladších treťohôr a v starších štvrtohorách vznikli tri kotliny, ktoré využíva Váh. Sú oddelené prielomami, zúženými úsekmi, ktorými sa rieka prelamuje cez pohoria.
Bytčiansku kotlinu oddeľuje od Ilavskej kotliny Púchovský prielom s nádhernými dolinovými meandrami. Kraľuje mu bradlo Klapy (654 m n. m.). Medzi masívom Pliešky – Priepasť – Skalka (345 m n. m.) a Trenčianskym hradným vrchom (280 m n. m.) je Trenčiansky prielom či Trenčianska brána. Táto pomerne krátka prielomová časť podolia oddeľuje Ilavskú kotlinu od Trenčianskej kotliny. Beckovskou bránou, v ktorej sa nachádza vápencový obtočník Beckovský hradný vrch, Váh preteká z Trenčianskej kotliny do Dolnovážskej nivy, ktorá je už súčasťou Podunajskej pahorkatiny.
Skalka pri Trenčíne
Považské podolie
Skalka pri Trenčíne, dominanta Trenčianskeho prielomu, je jedným z najstarších pútnických miest na Slovensku. Jej história siahajúca do 11. storočia súvisí so životom pustovníkov sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika, ktorí tam istý čas žili. Kláštor Veľká Skalka postavili spolu s kostolom na Malej Skalke v roku 1224.
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
