Viete, čo možno objavovať v Kraľovianskom prielome Váhu v okolí obce Stankovany a čím je známa obec Komjatná? Hovoria vám niečo pojmy príkrovová troska, skalné mesto alebo turbidit?
V sedemnástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne osobité miesta v širšom okolí Žiliny, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.
Stankovany
Veľká Fatra (Šípska Fatra)
Obec Stankovany má nádhernú polohu pod majestátnym vrchom Šíp (1 170 m n. m.), v časti prielomovej doliny Váhu medzi Krpeľanmi a Ružomberkom, nazývanej Kraľoviansky prielom. Vznikla na konci 14. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1425. Do neogotického kostola zo začiatku 20. storočia vedú vydláždený chodník a schody z travertínu. Minulosť obce, život jej obyvateľov a typické remeslá, najmä tkanie dlhých kobercov, prezentuje Stankovská izba ľudových tradícií.
Neďaleká osada Podšíp je pamiatková zóna ľudovej architektúry s niekoľkými, v súčasnosti už chatárskymi drevenicami. V okolí Stankovian sú travertínové útvary a minerálne pramene, ktorých zdrojom sú druhohorné vápencovo-dolomitické horniny okolitých pohorí.
Šíp
Šíp, príkrovová troska z dolomitov stredného triasu, kraľuje Kraľovianskemu prielomu s pôsobivými dolinovými meandrami. Predstavuje zvyšok chočského príkrovu jednej z najvýznamnejších príkrovových jednotiek Západných Karpát, ktoré vznikli počas alpínskych tektonických pohybov na konci druhohôr. Dolomit leží na slienitých horninách spodnej kriedy krížňanského príkrovu a dotvára atmosféru typickú pre mnohé jadrové pohoria Slovenska. Trojuholníkové facety na strmých svahoch Šípu aj v okolí vznikli premodelovaním pôvodnej zlomovej plochy svahovými tokmi. Indikujú intenzívne neotektonické procesy na konci treťohôr a v kvartéri.
Vrcholovú časť zdobí skalné mesto. Stĺpy, veže a ihly oddeľujú rôzne široké a hlboké trhliny, pukliny či rokliny. Zaujímavé sú aj skalné okno a viaceré menšie jaskyne pripomínajúce umelo vytesané kamenné obydlia. Tento nádherný prírodný raj vznikol procesom camberingu, čo je gravitačný rozpad skalného masívu podmienený rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami dvojitej horninovej štruktúry.
Ako v Saturnii
Na pravej strane Váhu v západnej časti Stankovian vyvierajú sírnato-uhličité minerálne pramene. Viažu sa na zlomy a ich križovatky, ktoré výrazne ovplyvnili celú krajinu. Niektoré pramene boli pôvodne hydrogeologické vrty. Ich výdatnosť od roku 1975 kolíše, preto sa monitoruje pomocou priemyselnej kamery. Okolo výverov sú ako girlandy umelo navŕšené terasy z penovca. Oddeľujú ich plytké jazierka. Pripomínajú travertínové terasy v talianskej Saturnii, tureckom Pamukkale, pri obci Egerszalók v Maďarsku či v našich Dudinciach.
Rôzne sfarbený sladkovodný vápenec tam vzniká usadzovaním uhličitanu vápenatého z minerálnej vody vytekajúcej do náplavov Váhu. Územie je súčasťou prírodnej rezervácie Močiar, jedinej lokality vápnitých slatín na Slovensku s výskytom byliny marica pílkatá (Cladium mariscus). Je to glaciálny relikt. Vďaka svojej jedinečnosti je chránené územie zaradené do sústavy NATURA 2000.
Neustále pribúdajú
V Rojkove, miestnej časti Stankovian, je travertínová kopa, ktorá žije a neustále rastie. Dôkazom sú bublinky unikajúceho CO2 a pribúdanie vrstvičiek z uhličitanu vápenatého na okraji vrcholového krátera, vyplneného minerálnou vodou. Jazierko má priemer 10 m a hĺbku 1,8 m.
Neďaleké Rojkovské rašelinisko s vekom 15-tisíc rokov je jedným z najstarších v Európe. Okolie jazierok s bublajúcou minerálnou vodou a sírou zapáchajúcimi bahennými krátermi tvorí brezový lesík. Rastú tam vzácne a chránené rastliny, napríklad rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), prvosienka pomúčená (Primula farinosa) a mäsožravá tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris).
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
