Vrabce posedávajúce v hlúčikoch na stromoch, kríkoch alebo latkách drevených plotov patrili v minulosti k neodmysliteľnému koloritu našich dedín i miest. Na úsvite tretieho milénia sa, žiaľ, obrázky kŕdľov vrabcov poletujúcich pomedzi domčeky na dedine alebo na námestiach väčších obydlí stávajú zriedkavosťou.
Vo všeobecnosti ľudia vnímajú vrabce v negatívnom svetle. Keď sa povie vrabec, mnohí si v mysli predstavia obrázky kŕdľa vrabcov hodujúcich niekde v poli na obilí alebo zobkajúcich si z válova na dvore. Pri povrchnom pozorovaní správania tohto vtáčieho druhu sa môže jeho účinkovanie na scéne prírody javiť naozaj ako negatívne. Vrabce domové (Passer domesticus) i vrabce poľné (Passer montanus) si dávame do súvisu obyčajne s bezstarostným životom, keďže tieto operence sa priživujú aj na úrode, ktorú dopestoval človek. Preto si vrabce vyslúžili od človeka prezývky ako darmožráči či zaháľači. Výskum ekológie vrabcov však dokázal, že títo dvaja bratranci nie sú nijakými príživníkmi, pretože napríklad svoje mláďatá kŕmia takmer výlučne hmyzom.
Jeden za všetkých, všetci za jedného
Niektoré druhy živočíchov vedú samotársky spôsob života, iné sú, naopak, spoločenské. Pri tých prvých sa prejavujú známky neznášanlivosti, správanie druhých charakterizuje altruizmus. Spoločensky založené živočíchy sú schopné navzájom si pomáhať pri hľadaní potravy alebo pri výchove potomstva.
Aj vrabce domové a poľné sú spoločenské stvorenia. Nerady trávia chvíľky osamote a vždy vyhľadávajú spoločnosť svojich súkmeňovcov. Pri výchove potomstva v kolónii sa spoločne starajú o bezpečnosť celej vrabčej dynastie. Sú známe tým, ako ráno vítajú deň a večer sa s ním lúčia. Hlučné, no uchu lahodiace čvirikanie patrí ku každodennému rituálu počas celého roku a nedá sa prehliadnuť. Najmä v zimných mesiacoch, keď sedia našuchorené a natisnuté na seba, aby sa hriali, pôsobia hlúčiky vrabcov mimoriadne fotogenicky a ich jemné čvirikanie nepôsobí na okolie nijako rušivo, ale skôr naopak, upokojujúco.
Vrabce si často hľadajú príbytky pod strechami, kde sú chránené pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, a navyše sú zabezpečené pred vyrabovaním tak zo strany potenciálnych pozemných predátorov (lasica hranostaj, kuna skalná), ako aj tých vzdušných (jastrab krahulec, sojka škriekavá, straka čiernozobá).
Fascinujúce pytačky
Keďže vrabce sú odvekými spolupútnikmi človeka, dvorenie týchto vtáčat môžeme pozorovať v našich dedinách i mestách. Choreografia vohľadov vrabcov je naozaj úchvatná. Samček v charakteristickej pričupenej póze so spustenými krídlami a roztvoreným chvostom pozdvihnutým trocha dohora poskakuje okolo vyvolenej samičky a dvorí sa jej nekonečným čvirikaním. Vrabčí ženích sa snaží upútať pozornosť a získať si náklonnosť potenciálnej nevesty tým, že vystavuje na obdiv čierny podbradník.
Samičkám totiž na samčekoch najväčšmi imponuje práve čierna farba na hrudi – čím väčšia je táto škvrna a čím černejší je jej odtieň, tým väčšiu šancu má u potenciálnej nevesty vrabčí pytač pri zásnubách. Samčeky s malým a nevýrazným čiernym podbradníkom u samičiek zvyčajne pri vohľadoch nepochodia, a zostanú tak na ocot. Samička sa však spočiatku aj pred samčekom v sivo-hnedom svadobnom fraku s veľkou čiernou kravatou tvári celkom ľahostajne. Pretvaruje sa, akoby nebola na tomto sviatočnom akte nijako zainteresovaná. Dokonale predstiera, že jej na pytačovi vôbec nezáleží, akoby ním pohŕdala. K vášnivému zaliečaniu samčeka je chladná. Sedí nehybne ako socha a tvári sa, že svojho potenciálneho nápadníka nevidí a nepočuje. Je to však len naoko.
Toto divadlo hrá potenciálna nevesta pred ženbychtivým samčekom tak presvedčivo, že pozorovateľovi sa zdá, že zo svadby týchto dvoch snúbencov nič nebude. No opak je pravdou. Samček to však s uchádzaním sa o jej priazeň nevzdáva a ešte s väčším zápalom toká a toká. Vznešený tanec v charakteristickej póze napokon predsa len zlomí srdce potenciálnej snúbenice. Tá dáva pôvabnému pytačovi pokľuknutím a pozdvihnutím chvosta najavo svoj súhlas so svadbou, ktorá sa zavŕši spárením.
Nezriedka sa o priazeň vydajachtivej samičky uchádza viac vrabčích pytačov. Vtedy sa strhne na mieste vrabčích oddávačiek skutočná bitka. Samčeky sa pustia za hlasitého džavotu do zúrivej naháňačky snúbenice. Lietajú z kríka na krík, zo strechy na strechu, z plota na plot. Klbko vrabcov lieta sem a tam, podchvíľou zosadne na plot, kde sa samčeky predbiehajú v dvorení, aby sa samičke čo najväčšmi zapáčili. Preplietajú sa pomedzi oká pletiva, prenasledujú samičku a čvirikajú a čvirikajú… Potenciálnej vrabčej snúbenici sa takéto divoké dvorenie početného zástupu pytačov páči, a tak sa nimi nechá ešte dlhoprenasledovať. Keď je vrabčia nevesta dvorením početného zástupu potenciálnych ženíchov dostatočne nabudená na podstúpenie svadobného obradu, napokon si jedného zvolí za svojho druha a odletí s ním na spoločný svadobný let ukončený párením.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.
Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen
