Mnoho ľudí dokáže nadchnúť krása mušlí – schránok mäkkýšov. Fascinujúca rozmanitosť tvarov, farieb a vzorov rôznych ulít a lastúr patrí medzi obdivuhodné výtvory prírody. Málokto si však pri pohľade na ne uvedomí, aké rozsiahle využitie môžu mať mäkkýše v rôznych oblastiach vedeckého výskumu.
Mäkkýše a ich schránky pútali pozornosť človeka už od počiatku civilizácie a stali sa súčasťou jeho života, či už ako potrava, ozdoby, lieky, platidlá, tovar a nástroje, alebo neskôr predmet vedeckého výskumu. Väčšina ľudí si pod pojmom mäkkýše predstaví klasické slimáky, no ide o veľmi rôznorodú a početnú skupinu organizmov, ktorej sa počas 500 miliónov rokov trvania existencie podarilo osídliť takmer všetky typy biotopov. Na celom svete je známych približne 130-tisíc druhov a tvoria tak po článkonožcoch druhý najpočetnejší kmeň. Okrem ulitníkov, lastúrnikov a hlavonožcov patria medzi mäkkýše aj menej známe skupiny živočíchov – chitóny, červovce, červovky, čiapočkovce a klovitovce. Na Slovensku sa vyskytujú len ulitníky a lastúrniky v celkovom počte 261 druhov.
Výstavy v múzeu
V Prírodovednom múzeu SNM môžu návštevníci obdivovať mäkkýše v expozícii venovanej biodiverzite sveta, kde je vo vitrínach vystavených viacero vizuálne veľmi zaujímavých exotických druhov ako homôlky, jedovaté morské ulitníky, alebo schránka zvláštneho morského hlavonožca – argonauta. Samičky argonautov majú na rozdiel od bežných chobotníc vytvorenú schránku, ktorá však nie je spojená s plášťom ako napríklad pri slimákoch, ale je pridržiavaná pomocou chápadiel a samička je schopná ju na krátke obdobie opustiť. Slúži na uskladnenie vajíčok.

V expozícii približujúcej prírodu Slovenska sa nachádza inštalácia atraktívne ilustrujúca rôznorodosť druhového spektra (61 vystavených druhov) na Slovensku. Oveľa väčšia časť zbierky mäkkýšov (viac ako 100-tisíc kusov), určená najmä na vedecké účely, je uložená v depozitároch múzea.
Využitie pri poznávaní prostredia…
Ak odhliadneme od toho, že mäkkýše predstavujú významný zdroj potravy najmä v mnohých pobrežných oblastiach, ich využitie je skutočne širokospektrálne. Vďaka relatívne malej pohyblivosti a úzkej väzbe na určitý typ prostredia sú ideálnou skupinou, ktorá nám napovie veľa o samotnom prostredí. Mnohé druhy veľmi citlivo reagujú na zmeny podmienok a sú preto vhodnými indikátormi rôznych stupňov degradácie, prípadne poukazujú na prirodzené a zachovalé stanovištia.

Sledovaním postupných zmien v druhovom zložení možno monitorovať dlhodobé zmeny prírodného prostredia. Vďaka schránkam, ktoré sa v prostredí s dostatkom vápnika môžu uchovať aj státisíce rokov, je možné si vytvoriť predstavu o historickom vývoji prírodného prostredia. Podľa druhov a ich pomeru, ktoré sa nájdu v jednotlivých vrstvách pôdy, sa dá určiť, aký typ krajiny sa na danom území vyskytoval v rôznych historických obdobiach. Tieto poznatky sa dajú využiť aj pri archeologickom výskume. A schopnosť mäkkýšov akumulovať v tkanivách ťažké kovy umožňuje ich využitie ako bioindikátory environmentálneho znečistenia.
Celý článok nájdete v časopise Quark 2/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saPrírodovedné múzeum SNM v Bratislave
