Mäkkýše v službách vedy: Malakológia v Prírodovednom múzeu SNM

Mnoho ľudí dokáže nadchnúť krása mušlí – schránok mäkkýšov. Fascinujúca rozmanitosť tvarov, farieb a vzorov rôznych ulít a lastúr patrí medzi obdivuhodné výtvory prírody. Málokto si však pri pohľade na ne uvedomí, aké rozsiahle využitie môžu mať mäkkýše v rôznych oblastiach vedeckého výskumu.

Mäkkýše a ich schránky pútali pozornosť človeka už od počiatku civilizácie a stali sa súčasťou jeho života, či už ako potrava, ozdoby, lieky, platidlá, tovar a nástroje, alebo neskôr predmet vedeckého výskumu. Väčšina ľudí si pod pojmom mäkkýše predstaví klasické slimáky, no ide o veľmi rôznorodú a početnú skupinu organizmov, ktorej sa počas 500 miliónov rokov trvania existencie podarilo osídliť takmer všetky typy biotopov. Na celom svete je známych približne 130-tisíc druhov a tvoria tak po článkonožcoch druhý najpočetnejší kmeň. Okrem ulitníkov, lastúrnikov a hlavonožcov patria medzi mäkkýše aj menej známe skupiny živočíchov – chitóny, červovce, červovky, čiapočkovce a klovitovce. Na Slovensku sa vyskytujú len ulitníky a lastúrniky v celkovom počte 261 druhov.

Výstavy v múzeu

V Prírodovednom múzeu SNM môžu návštevníci obdivovať mäkkýše v expozícii venovanej biodiverzite sveta, kde je vo vitrínach vystavených viacero vizuálne veľmi zaujímavých exotických druhov ako homôlky, jedovaté morské ulitníky, alebo schránka zvláštneho morského hlavonožca – argonauta. Samičky argonautov majú na rozdiel od bežných chobotníc vytvorenú schránku, ktorá však nie je spojená s plášťom ako napríklad pri slimákoch, ale je pridržiavaná pomocou chápadiel a samička je schopná ju na krátke obdobie opustiť. Slúži na uskladnenie vajíčok.

Ulita mäkkýša
Pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana) – vzácny reliktný druh zo staršieho holocénu, ktorý u nás prežil iba v niekoľkých oblastiach. Veľkosť ulity: výška 2,5 mm; šírka 1,5 mm.

V expozícii približujúcej prírodu Slovenska sa nachádza inštalácia atraktívne ilustrujúca rôznorodosť druhového spektra (61 vystavených druhov) na Slovensku. Oveľa väčšia časť zbierky mäkkýšov (viac ako 100-tisíc kusov), určená najmä na vedecké účely, je uložená v depozitároch múzea.

Využitie pri poznávaní prostredia…

Ak odhliadneme od toho, že mäkkýše predstavujú významný zdroj potravy najmä v mnohých pobrežných oblastiach, ich využitie je skutočne širokospektrálne. Vďaka relatívne malej pohyblivosti a úzkej väzbe na určitý typ prostredia sú ideálnou skupinou, ktorá nám napovie veľa o samotnom prostredí. Mnohé druhy veľmi citlivo reagujú na zmeny podmienok a sú preto vhodnými indikátormi rôznych stupňov degradácie, prípadne poukazujú na prirodzené a zachovalé stanovištia.

Mäkkýše v sklenej vitríne v múzeu
Vitrína s inštaláciou morských mäkkýšov v Prírodovednom múzeu SNM

Sledovaním postupných zmien v druhovom zložení možno monitorovať dlhodobé zmeny prírodného prostredia. Vďaka schránkam, ktoré sa v prostredí s dostatkom vápnika môžu uchovať aj státisíce rokov, je možné si vytvoriť predstavu o historickom vývoji prírodného prostredia. Podľa druhov a ich pomeru, ktoré sa nájdu v jednotlivých vrstvách pôdy, sa dá určiť, aký typ krajiny sa na danom území vyskytoval v rôznych historických obdobiach. Tieto poznatky sa dajú využiť aj pri archeologickom výskume. A schopnosť mäkkýšov akumulovať v tkanivách ťažké kovy umožňuje ich využitie ako bioindikátory environmentálneho znečistenia.

Celý článok nájdete v časopise Quark 2/2026.

Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!

Máte predplatné?

Autor textu a foto: Mgr. Juraj Čačaný, PhD.
Prírodovedné múzeum SNM v Bratislave