Malý tunelár

V niektorých lokalitách Slovenska, najmä na lúkach a poliach, môžeme vidieť malého, zákonom chráneného poľného hlodavca – sysľa.

Do podzemného obydlia si syseľ znáša trávu na výstelku hniezda

Slnkom osvietený kopec za obcou Svrbice ma ťahal ako magnet. Neodolal som a keď som ráno prechádzal cez zvlnenú úvalinu, preletel ako blesk nízko nad zemou sokolovitý dravec. Bol to sokol rároh (Falco cherrug), ktorý je špecialistom na lov koristi na povrchu zeme. Uvažoval som, že sokol tu určite nelieta len tak, aby si nacvičoval letové schopnosti, ale niečo ho sem priťahuje na lov. Vyletel z hniezda od mláďat, plachtil vo výšavách a ostrým zrakom skúmal pohyb na zemi. Odrazu klesal nižšie a nižšie. Keď už bol celkom nízko nad zemou, vyrovnal let a vodorovne preletel ponad porast. Na korisť však zatiaľ nezaútočil. Vtedy mi do ucha prenikol jemný hvizd, ktorý si pamätám z detstva, a následne aj ďalší, tentoraz už silnejší. Stačil jeden pohľad a pochopil som, že na lúke žije syslia kolónia. A sysle sú častou korisťou nielen sokola.

Európan

Syseľ pasienkový alebo syseľ obyčajný (Spermophilus citellus či nesprávne Citellus citellus) žije najčastejšie v stepných oblastiach nížin, na lúkach a pasienkoch s nízkou vegetáciou a v predhoriach predovšetkým v strednej a juhovýchodnej Európe. Niekedy ho nájdeme aj na športových ihriskách a v parkoch. Je zákonom chránený, pretože jeho populácia sa vplyvom činnosti človeka rýchlo zmenšuje a podľa výskumov klesla za posledné desaťročie o 30 %. Hlavnými príčinami sú najmä kultivácia lúk na polia, zalesňovanie území a tiež urbanizácia a výstavba ciest. Na území Slovenska sa s ním môžeme stretnúť už len na niektorých miestach. Bežne sa však nachádza napríklad v okolí Letiska M. R. Štefánika vIvanke pri Dunaji. Na Dolnom nádvorí Spišského hradu a na lúkach pod ním niekedy kŕmia návštevníci sysle aj z ruky, pretože sú veľmi priateľské. V prírode sa živia steblami tráv, kvetmi, semenami rastlín a hmyzom.

Zimný spáč

Syseľ pasienkový dorastá do dĺžky až 20 cm, váži asi 300 gramov a jeho chvost má približne 6 – 7 cm. Má veľmi dobrý zrak a jeho výrazným znakom, tak ako aj iných hlodavcov, sú predné zuby (z vrchnej a spodnej čeľuste), ktoré si musí neustále obrusovať o rôzne predmety. Telo sysľa má pretiahnutý tvar a na konci každej končatiny má pazúriky na vyhrabávanie prechodných či trvalých podzemných skrýš. Farba srsti závisí od ročného obdobia, no najčastejšie sú to kombinácie hnedej, hrdzavohnedej, sivej až po odtiene červenej. Žije v kolóniách, ktoré môžu mať niekoľko desiatok až stoviek jedincov. V zimnom spánku prežije šesť mesiacov v roku. Telesná teplota mu klesne až na 2 °C a srdce bije len niekoľko úderov za minútu. Počas hibernácie príde asi o 90 % zásob tuku. Po prebudení v marci – apríli a doplnení zásob nastane obdobie párenia. Samička má začiatkom leta päť až osem holých a slepých mláďat, ktoré dosiahnu dospelosť až nasledujúcu jar a dožívajú sa osem až desať rokov.

Opatrný

Sysle si budujú systém chodieb a tunelov až do hĺbky približne dva metre pod zemou. Zvyčajne môžeme nájsť na lúke v tráve niekoľko dier, ktoré slúžia ako vchody aj východy. Na iných miestach neďaleko svojho územia si tieto hlodavce vyhrabávajú plytšie diery v zemi, poskytujúce úkryt v prípade nebezpečenstva. Ak je syseľ na otvorenom priestranstve, je veľmi opatrný a pískaním upozorňuje aj ostatných členov kolónie na prípadný útok predátora. Medzi ich najväčších nepriateľov patria lasice, líšky, domáce mačky a niektoré druhy dravých vtákov.

Text a foto Ivan Kňaze

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 8/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.