Za posledné dve desaťročia priniesol základný výskum nové poznatky o tom, že lymfatické cievy majú v rôznych orgánoch špecifické funkcie. Už nie sú vnímané len ako zberné cievy odvádzajúce lymfu, ktoré zabezpečujú tekutinovú rovnováhu, transport tukov a imunitný dozor. Zohrávajú aj aktívnu úlohu pri raste orgánov, ich regenerácii či regulácii nádorových procesov.
Naše poznanie morfológie a funkcií lymfatických ciev v ľudskom tele zostáva obmedzené, ale moderná mikroskopia a množstvo nových zobrazovacích techník nám pomáhajú odkrývať ich skrytý potenciál pre súčasnú medicínu.
Zuzana Varaliová vyštudovala učiteľstvo akademických predmetov na Prešovskej univerzite v Prešove. Počas štúdia absolvovala pobyty v rámci programu Erasmus+ v Česku, ktoré ju oslovili natoľko, že sa po ukončení štúdia rozhodla pokračovať ako doktorandka na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v skupine Lenky Rossmeislovej, Ph.D. Počas štúdia pôsobila ako hosťujúca výskumníčka podporená Operačným programom Výskum, vývoj a vzdelávanie (OP VVV) Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČR v skupine prof. Michaela Jeltscha na Farmaceutickej fakulte Helsinskej univerzity vo Fínsku. Po ukončení doktorandského štúdia v roku 2023 pokračovala ako postdoktorandská výskumníčka v Rudbeckovom laboratóriu Uppsalskej univerzity vo Švédsku v skupine prof. Taiji Mäkinenovej, kde sa stala aj členkou Komisie vaskulárnych biológov. V máji 2025 sa presunula na Lekársku fakultu Helsinskej univerzity, kde pôsobila ako hosťujúca výskumníčka do mája 2026.
Nové funkcie lymfatických ciev…
Náš cievny systém tvorí hustá sieť krvných ciev, ktorá zabezpečuje transport kyslíka a živín do všetkých tkanív organizmu, a sieť lymfatických ciev, ktoré udržiavajú tekutinovú a bunkovú rovnováhu. Navyše výskum na zvieracích modeloch ukázal, že lymfatické cievy zohrávajú významnú úlohu pri hojení kože po poranení a regulácii rastového cyklu vlasov. Zistilo sa, že bunky lymfatických ciev produkujú molekuly podporujúce vývin srdca a prispievajú k jeho obnove (regenerácii) po srdcovom infarkte. Hoci dodnes nevieme presne určiť, ako je lymfatická sieť v ľudskom tele usporiadaná, jej mapovanie nám pomáha lepšie pochopiť jej funkcie a zistiť, kde všade sa lymfatické cievy nachádzajú.
… a ich mapovanie
Za rozsiahle mapovanie lymfatických ciev môžeme vďačiť švédskemu lymfológovi Olausovi Rudbeckovi (1630 – 1702), ktorý vykonal až 400 preparácií zvierat a zaslúžil sa o opis chlopní ľudských lymfatických ciev. Pomocou tkanivových nástrekov, ktoré využíval najznámejší český lymfológ, lekár a vedec Oldřich Eliška (1934 – 2021), sa podarilo zmapovať normálne aj patologicky zmenené ľudské lymfatické cievy. Na Slovensku sa detailným výskumom lymfatickej drenáže pľúc zaoberal anatóm Vladimír Munka (1922 – 1986), ktorý pôsobil na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Túto stručnú historickú exkurziu by som chcela ukončiť spomenutím najznámejšieho fínskeho lekára a vedca Kariho K. Alitala (nar. 1952), ktorého som mala tú česť poznať aj osobne. Zaslúžil sa o objavenie kľúčových faktorov riadiacich rast lymfatických ciev, čím sa ich mapovanie presunulo na molekulárnu úroveň.
Hoci je už k dispozícii množstvo techník, ktoré klinickí chirurgovia využívajú na zobrazovanie lymfatických ciev, lekár a vedec Oldřich Eliška vo svojej monografii Lymfologie (2018) upozorňuje na ich limity: Lymfatické štruktúry, teda lymfatické cievy a uzliny, sú z hľadiska svojho priebehu, uloženia, veľkosti a počtu značne variabilné. Môžu sa ťažko diagnostikovať a počas operácie môžu byť pre svoju nenápadnosť a uloženie v riedkom väzive a v tukovom tkanive prehliadnuté. Nie všetky sa dajú farebne a po aplikácii rádiokoloidu vizualizovať a nájsť (preložené z češtiny).
Optické prečistenie tkaniva
Novinkou v mapovaní lymfatických ciev sa stáva technika optického prečistenia tkaniva. Jej základný princíp opísal už v roku 1911 nemecký anatóm Werner Spalteholz. Väčšina tkanív nie je prirodzene priehľadná. Keď nimi prechádza svetlo mikroskopu, rozptyľuje sa na ich vnútorných štruktúrach. Je to preto, že jednotlivé zložky tkaniva, ako sú voda či tuky, majú odlišné optické vlastnosti. Výsledkom je, že hlbšie uložené štruktúry, napríklad lymfatické cievy, nie je možné zobraziť.
Technika optického prečistenia tento problém rieši pomocou špeciálnych chemických látok, tzv. čistiacich činidiel. Tie upravia optické vlastnosti tkaniva tak, aby sa svetlo rozptyľovalo čo najmenej. Vďaka tomu sa tkanivo stane priehľadným – podobne ako želé. Vedci potom môžu pomocou moderných mikroskopov nahliadnuť hlboko do orgánov a pozorovať cievy.
Vo výskume optické prečistenie tkaniva čoraz častejšie dopĺňa a pri niektorých aplikáciách aj nahrádza tradičnú metódu krájania tkaniva. Pri nej sa tkanivo pomocou prístroja nazývaného mikrotóm nareže na množstvo veľmi tenkých rezov, ktoré sa následne upravia a snímajú pod mikroskopom.
Ako prebieha?
Počas postdoktorandského výskumu som pracovala na laboratórnom postupe, ako optický prečisť Tenké tkanivo. Tukové tkanivo patrí medzi najnáročnejšie na zobrazovanie, pretože obsahuje veľké množstvo tuku, čo sťažuje zobrazovanie ciev. Navyše sa v ňom lymfatické cievy nachádzajú len v malom množstve, takže ich odhalenie je ešte náročnejšie. Keďže sa na tomto projekte ešte pracuje, nemôžem zverejniť jeho úplnú charakteristiku. Na ilustráciu preto uvádzam zjednodušený postup, ktorý pozostáva z dvoch hlavných fáz: imunoznačenia a optického prečistenia tkaniva.
Na konci prvej fázy sa na fixované tkanivo naviažu protilátky, ktoré slúžia ako mikroskopické lymfatické značky. Tieto značky umožňujú presnú identifikáciu lymfatických ciev v tkanive. Najčastejšie sa používa PDPN (podoplanín), ktorý je bežne komerčne dostupný.
V druhej fáze sa označené tkanivo opticky prečisťuje. Najprv sa z neho odstráni voda (dehydratácia), následne tuky (delipidácia) a napokon sa dosiahne jeho optická priehľadnosť (transparencia). Takto označené a prečistené tkanivo je pripravené na trojrozmerné mikroskopické snímanie a následné spracovanie obrazu lymfatických ciev.
Na záver by som chcela dodať, že počas môjho zahraničného pobytu boli publikované dve práce v časopisoch Journal of Clinical Investigation (2025) a Journal of Experimental Medicine (2026), ktoré po prvýkrát opísali detailnú morfológiu ľudských lymfatických ciev v koži, tukovom tkanive a obličkách pomocou techniky optického prečistenia tkaniva. Môžem skromne povedať, že tieto dve práce odštartovali novú éru mapovania ľudských lymfatických ciev.
Medicína súčasnosti
Vďaka opticky prečisteným tkanivám môžeme podrobne skúmať organizáciu a vzájomné pôsobenie ciev v ich prirodzenom trojrozmernom prostredí. Ak však chceme pokračovať v mapovaní lymfatických ciev, nevyhnutná je spolupráca s klinickými chirurgmi. V budúcnosti môžu tieto nové poznatky prispieť k zdokonaleniu chirurgických postupov, lepšiemu pochopeniu mechanizmov vzniku ochorení, ako aj k vývoju zobrazovacích techník lymfatických ciev, ktoré sa budú priamo používať v klinickej praxi.
A čo ďalej?
Naďalej by som sa chcela venovať výskumu, a preto sa teším na to, kam ma nové cesty zavedú. Aj malý krok môže viesť k veľkej zmene.
Autorka článku a ilustrácií: Zuzana Varaliová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa