Menej (argumentov) je niekedy viac

Posledné, čo potrebuje Einsteinova teória relativity, je ďalší dôkaz. Ak spozorujeme hviezdu, ako oblieta čiernu dieru veľmi špecifickým spôsobom a s istým nadšením zvoláme: Prešla ďalším testom!, je to v poriadku. Vo vede ďalší dôkaz nikdy nezaškodí. V diskusii však môže.

Ilustračné foto wikimédia/Piet Mondrian/Artnews

Americký psychológ Adam Grant vo svojej knihe Think again spomína experiment, v ktorom zisťovali, aké posolstvo zaberá na darcov. Prvé sa týkalo benefitu, ktorý ich príspevok prinesie; fungovalo. Druhé testované posolstvo sa týkalo dobrého pocitu, ktorý darovanie vyvolá; aj to zabralo. Prekvapenie prišlo, keď oba argumenty použili naraz – účinok sa výrazne zmenšil. Dva dobré argumenty pôsobili dokopy zle. Ľudia sa vraj cítili pod nátlakom a uzavreli sa.
Iný prípad škodlivosti viacerých argumentov je, keď nie sú rovnako dobré. Platí pre ne trochu iná matematika: jeden dobrý a jeden slabší je menej ako jeden dobrý osve. Prečo? Slabý argument poskytuje druhej strane záchytný bod, ktorým odvedie diskusiu od toho silného.
– Poď mi s tým pomôcť, potrebujem ťa. A budeš mať dobrý skutok.
– Tých už som dnes spravil dosť.
Niekedy je lepšie nepoužiť nijaký argument – keď ich už druhá strana všetky pozná. Zmeniť na niečo názor je postupný proces, získanie nových informácií je len jedna z prvých fáz. Po nej by mala nasledovať ďalšia, prehodnotenie. Aký argument by zmenil tvoj názor? človeku nepovie nič nové, no možno ho prinúti zamyslieť sa nad svojím názorom a otvorí ho zmene.

Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre