Nadzvuková hyperslučka

Keď v roku 2013 predstavil kalifornský miliardár a vizionár Elon Musk svoj projekt superrýchlej medzimestskej dopravy nazvanej hyperloop, mnohí ho označili za fantastu. Teraz sa uvažuje o hyperloope aj medzi Bratislavou a Viedňou.

Keď sa sci-fi stáva realitou, foto Camilo Sanchez/ wikipedia
Keď sa sci-fi stáva realitou, foto Camilo Sanchez/ wikipedia

Meno Elon Musk nie je vo svete neznáme. Tento rodák z Južnej Afriky založil spoločnosti PayPal a SpaceX, šéfuje aj vo firmách Tesla Motors a SolarCity. Jeho na prvý pohľad utopistické nápady sa však postupne realizujú. Stačí si len spomenúť na automobilový ošiaľ tesiel či plánované lety do vesmíru, ktoré by sa mohli stať práve vďaka Muskovi komerčnou záležitosťou. Realizácie sa má dočkať aj hyperloop (z angl. hyperslučka).

Lacnejšie a rýchlejšie 

Hyperslučka je nový tranzitný systém na prepravu ľudí, ktorý má byť dvakrát rýchlejší než preprava lietadlom a lacnejší než jednosmerný lístok superrýchlym vlakom. Prepravný systém by sa mohol prirovnať k potrubnej pošte. Rozdiel je však v rýchlosti. Ľudí by dokázal medzi dvoma mestami odviezť rýchlosťou niekoľko stoviek či tisíc kilometrov za hodinu. Hovorí sa o rýchlosti až vyše 1 200 km/h. Dopravný prostriedok by mali tvoriť kapsuly v nízkotlakovom potrubí. Koncept má na pohon využívať vzduchové kompresory a princíp magnetickej indukcie cez lineárne indukčné motory. Základ infraštruktúry dopravnej trasy tvoria rozmerné oceľové potrubia so zníženým tlakom a takmer nulovým objemom vzduchu. A práve minimálne trenie a odpor vzduchu sú reálnym predpokladom na dosiahnutie vysokých rýchlostí.

Dopravný prostriedok by mali tvoriť kapsuly v nízkotlakovom potrubí pohybujúce sa rýchlosťou až 1 200 km/h.

Energiu na prepravu v nízkotlakových potrubiach by dodávali solárne panely  umiestnené na povrchu potrubia. Na prevádzku by hyperslučka spotrebovala približne desatinu z vygenerovanej energie. Zvyšok by sa mohol distribuovať okolitým odberateľom.

Pasažieri by sa v hyperslučke prepravovali v špeciálnych kapsulách nazývaných pody. Tie sa budú vďaka magnetickej levitácii vznášať 0,5 až 1,3 milimetra nad magnetickou vrstvou na dne potrubia. Do jednej kapsuly biznis triedy sa zmestí 28 osôb, v ekonomickej triede dvojnásobok.

Do biznis triedy sa má zmestiť 28 osôb, v ekonomickej triede bude miesto pre dvojnásobný počet cestujúcich.
Do biznis triedy sa má zmestiť 28 osôb, v ekonomickej triede bude miesto pre dvojnásobný počet cestujúcich.

Veľmi zjednodušene možno hyperloop označiť za zdokonalenú verziu v súčasnosti používanej technológie vysokorýchlostných vlakov Maglev. Elon Musk na svojom blogu prirovnal podobu systému k brokovnici, ktorej dve hlavne na každom konci dráhy uzavrú slučku.

Nevadská skúška 

Keďže Elon Musk je muž činu, už začal s realizáciou jednej zo svojich vízií. Projekt hyperloop  sa rozhodli zhmotniť spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies (HTT) a Hyperloop Technologies (HT). Druhá menovaná spoločnosť už dokonca začala budovať dráhy tohto typu a ešte tento rok by rada dokončila výstavbu trojkilometrovej testovacej trate v Nevade. Konštruktéri však nezaháľajú a na už vybudovanom úseku v nevadskej púšti ich Hyperloop One absolvoval na skúšobnej trati stometrovú jazdu, pri ktorej dosiahol rýchlosť 186 km/h. Hoci ide iba o zlomok z plánovanej nadzvukovej rýchlosti, treba povedať, že testovacia dráha je na otvorenom priestranstve, no rýchlodráha má vo finálnej podobe prechádzať prepravným potrubím. Aj napriek tomu hliníkové sane na trati zrýchlili z nula na 96 km/h za 1,1 sekundy, pričom prekonali preťaženie 2,4 G. Inžinieri spoločnosti HT už teraz hovoria o skúškach pri trojnásobnej rýchlosti.

Konkurent rýchlovlaku 

Konkurenčná spoločnosť HTT začala v Central Valley v Kalifornii budovať testovaciu dráhu s dĺžkou osem kilometrov. Jej uvedenie do prevádzky plánuje na rok 2018. Potrubie ich hyperslučky má stáť na stĺpoch vzdialených od seba 50 až 100 metrov. Budú stáť pozdĺž diaľnice z Los Angeles do San Francisca. Kapsuly vnútri potrubia sa majú pohybovať rýchlosťou až 1 287 kilometrov za hodinu, čiže ešte rýchlejšie, než je rýchlosť zvuku. Kapsula poletí potrubím na vystrelenom vzduchovom vankúši a ďalej ju budú poháňať lineárne magnetické urýchľovače.

Návrh kapsuly od spoločnosti HT, foto HT
Návrh kapsuly od spoločnosti HT, foto HT

Systém hyperloop má byť oveľa lacnejší a efektívnejší ako rýchlovlak, ktorého projekt sa teraz v Kalifornii realizuje (písali sme o ňom v Quarku 2/2016). Podľa Muska by hyperslučka medzi Los Angeles a San Franciscom mala stáť necelých šesť miliárd dolárov (asi 4,5 miliardy €), takže bude viac než desaťkrát lacnejšia ako projekt rýchlovlaku za takmer 70 miliárd dolárov (53 miliárd €). Navyše, Muskov hyperloop by mal byť bezpečnejší, rýchlejší, lacnejší a pre cestujúcich pohodlnejší ako rýchlovlak. Ten má prekonať vzdialenosť medzi oboma kalifornskými veľkomestami za 2 hodiny a 40 minút. Lietadlo túto trasu absolvuje za hodinu a štvrť, automobil za päť a pol hodiny. Hyperloop viac ako 600 kilometrov zvládne za menej ako polhodinu. Elon Musk odhaduje, že celý projekt by mohol byť hotový do siedmich až desiatich rokov. Nový hypermoderný spôsob cestovania by mohol prepravovať až 7,4 milióna cestujúcich ročne.

Za osem minút vo Viedni 

Spoločnosť HTT sa však nezameriava len na Kaliforniu či inú časť USA. Hyperslučka vedeniu spoločnosti natoľko očarila, že výkonný riaditeľ spoločnosti Dirk Ahlborn začal hľadať v Európe vhodné oblasti na cestovanie nadzvukovou rýchlosťou. Na začiatok sa zameral na najkratšiu vzdialenosť medzi hlavnými mestami na starom kontinente. A tá je medzi Bratislavou a Viedňou. Cesta z Bratislavy do Viedne by trvala približne osem minút. Keďže sa začalo uvažovať aj o trati z Bratislavy do Košíc, uveďme, že tá by trvala 25 minút.

D. Ahlborn krátko po slovenských parlamentných voľbách v marci 2016 pricestoval na Slovensko a začal rokovať s predstaviteľmi slovenskej vlády, podnikateľmi a vedeckou obcou o možnosti realizácie prvej hyperslučky mimo územia USA.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v augustovom vydaní časopisu Quark.

Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

R

Foto HTT, AgroDesign