Maličké mineralizované vlákna, tenšie než ľudský vlas, objavili v kameni starom viac než 3,77 miliardy rokov. Ide zrejme o jednu z najstarších foriem života na Zemi. Tím, ktorý vlákna objavil, zastáva názor, že ide o fosílie mikroorganizmov, ktoré žili v okolí horúceho morského hydrotermálneho prameňa. Tieto organizmy sú teda ešte staršie ako 3,71 miliardy rokov staré stomatolity, ktorých fosílie našli vlani v Grónsku. Tento objav naznačuje, že už v raných rokoch našej planéty kolonizoval život nielen plytké vody, ale aj hlbiny oceánov. Nie je jasné, kde akedy život na Zemi vznikol, no podmorské hydrotermálne pramene sú horúcimi kandidátmi na titul prvých obývateľných lokalít našej planéty. Štúdia, na ktorej sa podieľal aj Dominic Papineau z University College London, analyzovala kremeň bohatý na železo, nájdený v páse Nuvvuagittuq na severovýchode Kanady, v dávnom systéme hydrotermálnych prameňov, ktorý vznikol pred 3,77 až 4,3 miliardy rokov. Papineau je presvedčený, že v kameni boli nájdené známky dávnych, tubám podobných foriem života, živiacich sa železom, ktoré poskytoval samotný prameň. Niektorí vedci, napríklad profesor Martin Van Kranendonk z Univerzity Nového Južného Walesu, jeden z nálezcov spomínaných grónskych fosílií, sú presvedčení, že pri najnovšom objave nejde o stopy života. Profesor Van Kranendonk zastáva názor, že objavené tubovité štruktúry mohli vzniknúť aj pohybom plynu či minerálov počas rekryštalizácie kameňa.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
