Vo februári tohto roku sa stala v Bratislave veľmi zvláštna udalosť. Od 17. do 21. februára, teda takmer týždeň, sa sťažovali obyvatelia nášho hlavného mesta na nevšedný zápach.
Tento zápach bol na niektorých miestach taký intenzívny, že si mnohí museli pozatvárať okná. Príčiny zápachu sa doteraz nezistili. Napriek alebo aj vďaka tomu sa môžeme nad touto udalosťou zamyslieť.
Stojí to za úvahu
Dôvody sú tri. Prvý je kombinácia trvania a veľkosti zasiahnutej oblasti a koncentrácie znečistenia. Trvanie, ako aj plošné znečistenie možno bez diskusie označiť za veľké. Čo sa týka koncentrácie znečistenia, nemožno ho síce kvantifikovať, no z pohľadu diskomfortu obyvateľov ju možno označiť ako vysokú.
Druhým dôvodom je príležitosť obzrieť sa, ako to bolo so znečisťovaním životného prostredia v minulosti. Keby sa totiž takáto udalosť stala v druhej polovici minulého storočia, nik by si ju asi nevšimol. To je výrazná zmena k dobrému.
Posledný dôvod, prečo sa vrátiť k tejto udalosti, je pokúsiť sa zaujať stanovisko k niektorým informáciám, ktoré sa v tom období objavili v tlači.
Čo bolo zvláštne
Bratislavská udalosť bola pozoruhodná predovšetkým tým, že pri takej dlhej kontaminácii ovzdušia a takej veľkej zasiahnutej oblasti sa nepodarilo zistiť jej zdroj a ani látku, ktorá ju spôsobila. To sa udialo v čase, keď vieme zistiť mimoriadne nízke koncentrácie mnohých organických látok v častiach vesmíru vzdialených milióny svetelných rokov, ale zároveň aj mimoriadne nízke koncentrácie drog, antibiotík a iných látok napríklad v kanalizačných odpadových vodách.
Ďalšia pozoruhodná vec bola kombinácia veľkej zasiahnutej oblasti a dlhé päťdňové trvanie zápachu. Takýto prípad je typický pre situáciu, ak sa znečisťovaná látka dlhodobo uvoľňuje zo stabilného zdroja, napríklad v chemickom závode. No v takom prípade sa tento zdroj dá pomerne ľahko identifikovať. Toto však nebol ten prípad. Ponúkalo sa teda jediné vysvetlenie, že zdroj zápachu musel byť pohyblivý a zároveň prúdenie vzduchu nebolo jednosmerné.
Z hlásených miest zápachu a zároveň z komplikovaného smeru prúdenia vetrov v tom období Slovenský hydrometeorologický ústav uviedol, že zápach pravdepodobne unikal z nejakej prepravovanej látky po železnici.
Bol to sírovodík?
V tlači sa objavili dva dohady, o aké látky mohlo ísť. Výstižne ich vyjadril názov jedného z článkov Plyn alebo sírovodík? Aj keď bolo z kontextu jasné, že v prípade plynu ide o zemný plyn, tak ak niekto zostal iba pri tomto názve, musel dospieť k názoru, že sírovodík je kvapalina alebo tuhá látka. To síce môže byť pravda, ale pri bežných teplotách je to plyn. Takže otázka mala znieť: Zemný plyn alebo sírovodík? Tu stojí za zmienku, že chemický systémový názov sírovodíka je sulfán. Patrí do skupiny zlúčenín tvorených iba dvomi prvkami, z ktorých jeden je vodík. Názvoslovné analógy sulfánu sú napríklad silán (SiH4), arzán (AsH3) alebo fosfán (PH3).
Chemický vzorec sulfánu (H2S) je podobný vzorcu vody (H2O) s tým rozdielom, že atóm kyslíka je v ňom nahradený atómom síry. Ten, kto si myslí, že náhrada kyslíka za atómy neškodnej síry je maličkosťou, veľmi sa mýli. Sulfán je totiž na rozdiel od vody mimoriadne nebezpečný plyn. Svojou jedovatosťou tromfne aj kyanovodík (HCN), známy, žiaľ, najmä z jeho neslávnej úlohy v nemeckých koncentračných táboroch Osvienčim a Majdanek. No podobne ako ten blokuje prenos kyslíka z krvi do tkanív. V rozsahu koncentrácií 100 až 1 000 ppm vo vzduchu dochádza k edému pľúc. Sulfán je zároveň aj žieravinou a so vzduchom tvorí výbušné zmesi.
Charakteristický zápach…
Aj keď niektorí zápach prisúdili sulfánu, našťastie sa mýlili. Napriek tomu pri tomto plyne ešte zostaňme, pretože stojí za pozornosť. Vo všeobecnosti platí rozumné pravidlo, že ak cítite neznámy zápach, pozatvárajte okná alebo odíďte čo najďalej. Zápach je často varovným signálom nebezpečenstva, hoci niekedy tým signálom môže byť aj celkom príjemná vôňa – napríklad lahodná mandľová v prípade kyanovodíka. Lenže mnoho plynov a pár vás zabije bez aromatickej výstrahy. Napríklad taký celkom bežný oxid uhoľnatý (CO).
Sulfán je taká hybridná potvora. Ak sa vo vzduchu nachádza vo veľmi nízkej koncentrácii, cítime ho. Zapácha po skazených vajciach, ale pretože tento zápach vajec už asi mnohí nepoznajú, lepšie je odvolať sa na zápach niektorých našich minerálnych prameňov, ktoré ho obsahujú. Napríklad v Liptovskom Jáne, kde výstražná tabuľa upozorňuje, že sa pri nich nemá zdržiavať dlho.
Text a foto prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
