Nezvyčajné zmysly hadov

Užovka fŕkaná a užovka hladká patria medzi naše najkrajšie nejedovaté plazy. Prvá žije vo vode a jej mláďatá sa liahnu z vajec, druhá na súši, na teplých poliach a stepiach a mláďatá sa rodia živé.

Užovka hladká, mladší, asi dvojročný jedinec s dĺžkou tela približne 25 cm, foto wikipédia/Christian Fischer

Hady patria medzi chladnokrvné živočíchy, preto potrebujú teplé slnečné lúče, ktoré im zohrievajú krv. Až potom rozhýbu celé telo a môžu sa rýchlo plaziť po súši a plávať vo vode.
Najčastejšie chodím pozorovať užovky fŕkané k rybníkom pri Žabokrekoch nad Nitrou, do Veľkých Ripnian a dobré zážitky z pozorovania ich života mám aj z prírodnej rezervácie Šúr pri obci Svätý Jur. Keďže najčastejšie môžeme užovku fŕkanú vidieť vo vode, nazýva sa aj užovka vodná. Pod vodou vydrží až 6 minút bez vynorenia a ponorí sa do hĺbky tri až štyri metre.
Zrána, pred východom slnka, sa užovky zvyčajne zdržiavajú v plytkej okrajovej vode. Po nočnom oddychu vychádzajú ráno na súš, zohrievajú si telo vystreté na blízkom dreve vo vode a potom opäť vkĺznu pod hladinu. Tam zvyčajne vystrčia hlavu a pokračujú v naberaní tepla zo vzduchu. Po východe slnka sa voda rýchlejšie zohrieva a hady sa čulo hýbu.
Všimol som si, že niektoré užovky nevystavujú slnečným lúčom celé telo, ale z tŕstia im vyčnieva len hlava a časť tela. Akoby mali na hlave umiestnený termostat, akýsi senzor teplomeru, ktoré riadi telesnú teplotu podľa prostredia. Veľmi ma to zaujímalo a neskôr som sa dozvedel, že americký profesor T. H. Bullock objavil na hlave hadov zvláštny zmyslový orgán, ktorý prijíma teplo z prostredia a nervové bunky ho rozvádzajú do celého tela. Sú to dve malé oválne jamky po oboch stranách hlavy medzi nosnými otvormi a očami. Tepelné nervové bunky, termoreceptory prekrývajúce oválne jamky, sú celkom podobné tým v ľudskej koži a umožňujú aj ľuďom vnímať teplo, no nie ho kontrolovať.

Užovka hladká

Užovka hladká (Coronella austriaca) je rozšírená po celej Európe s výnimkou časti Pyrenejského polostrova, severu Anglicka, Írska a severu Škandinávie. Žije najmä na slnečných a kamenistých krovinatých stráňach a v skalách. Dospelá má dĺžku 50 až 60 centimetrov, najdlhšie nájdený exemplár mal až 92 cm. Jej šupiny sú na rozdiel od ostatných užoviek hladké, podľa čoho dostala aj svoje meno. Šupiny na chrbte má menšie než na bokoch. Samce sú skôr hnedej až červenohnedej farby, samice sivohnedé.
Za hlavou má užovka hladkú tmavú škvrnu a po stranách tela sa jej tiahne tmavý pás. Na chrbte sa škvrny niekedy spájajú, takže užovka môže pripomínať vretenicu. Na rozdiel od vreteníc však majú jej oči guľatú zrenicu. Pohybuje sa veľmi rýchlo. Loví predovšetkým jašterice, ale nepohrdne ani slepúchom či hadom. V mladosti žerie aj kobylky či hmyz. Po období párenia, ktoré je približne v apríli, trvá 3 až 4 mesiace, kým sa narodia živé mláďatá (niekedy až 15 jedincov), ktoré sú 12 až 20 cm dlhé, a takmer okamžite po narodení sú schopné samostatného života.

Zima, teplo

Užovka fŕkaná

Nemecký lekár T. H. Benzinger povedal, že teplo a chlad pociťujeme len na koži, nie vnútri tela. Kontrolné centrum pre teplotu tela sa nachádza v mozgu, v medzimozgovej časti hypotalamu. V tejto časti sa nachádza teplomer termostatu. Je to uprostred hlavy, medzi dvoma tepnami, ktoré prekrvujú aj celý mozog. V zime si teda chránime hlavne zadnú časť hlavy pred chladom a na slnku si ju ohrievame. Tento teplomer v našom medzimozgu hlási ihneď teplotu hlavného krvného obehu susednému kontrolnému centru. Tu sa dochádzajúce hodnoty porovnávajú s požadovanou hodnotou 37 ˚C. Ak je však teplota krvi len o desatinu nad normálom, ihneď zapracuje kontrolné centrum a odovzdá cez nervový systém podnet hormonálnym reťazcom, aby rozšírili povrch žiliek. Niekedy pri zvýšenej teplote pocítime, že sa nám začervenie tvár. Spôsobuje to skutočnosť, že aktivovaním činnosti potných žliaz sa z tela odvádza viac tepla.
Na rozdiel od človeka sa užovka cíti príjemne a pohodlne, keď sa teplota prostredia, teda aj jej tela, pohybuje v rozmedzí 27 až 33 ˚C. Platí to však len pre letné obdobie v čase rozmnožovania a pri love potravy. Na jeseň sa užovky preorientujú a vtedy sa už cítia príjemne aj pri teplote 10 ˚C. Potravu však už neprijímajú a pomaly sa ukladajú na prezimovanie. Zimný spánok trvá od októbra do marca.

Užovka fŕkaná

Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) je plachý, teplomilný had, ktorý prežije väčšinu svojho života vo vode, najčastejšie v jazerách alebo pomaly tečúcich riekach s husto zarastenými brehmi. Vodu opúšťa len výnimočne a je výborný plavec. V prípade nebezpečenstva uniká do vody a rýchlo odpláva. Vyskytuje sa vo všetkých oblastiach od Stredomoria až po strednú Áziu.
Má štíhle telo, dlhé až jeden meter, sfarbené do olivovozelena, prípadne sivé až čierne. Samce sú zvyčajne o niečo kratšie a štíhlejšie. Tmavé škvrny na chrbte môžu vytvárať šachovnicu. Živí sa predovšetkým rybami, ale aj obojživelníkmi alebo hmyzom, v závislosti od ročného obdobia a dostupnosti potravy v lokalite, v ktorej sa nachádza.
V máji prebieha párenie, pričom samičky kladú koncom júna až začiatkom júla biele vajíčka do vlhkého lístia, často aj vo vzdialenosti 1,5 km od brehu. Koncom augusta sa liahnu mláďatá, ktoré sú veľmi pohyblivé, živé a pri narodení môžu mať asi 20 cm. Užovka fŕkaná sa dožíva približne 15 rokov.

Užovka fŕkaná

Dôležité receptory

Nie je celkom isté, ktorý zo zmyslov má užovka najdokonalejší. Je to hluché stvorenie, nepočula ma, keď som kráčal po brehu, no zdalo sa mi, že možno počuje vo vode. Hady nemajú vonkajšie sluchové orgány. Majú pozostatok stredného ucha v podobe strmienku, malej sluchovej kostičky, ktorá prenáša vibrácie do vnútorného ucha. Hady teda nepočujú tak ako ľudia, ale vnímajú vibrácie, ktoré zvuk robí. Keďže voda prenáša zvuky lepšie ako vzduch, užovka fŕkaná počuje, resp. vníma zvuky vo vodnom prostredí lepšie.
Užovka ma určite ani nevidela, má slabý zrak, ale ako nepriateľa ma zacítila. A pri bližšom kontakte ma už sledovala dlhým, vysúvacím jazykom. Pri približovaní stále vysúvala jazyk. Ten je spojený s ústnou dutinou úzkym kanálikom.
Z prostredia zachytáva užovka jazykom vzorky pachov a pri zasúvaní ich prenáša na Jacobsonov orgán (nazývaný aj vomeronasálny orgán). Tam vedia citlivé receptory tieto pachy rozlišovať. Vyhodnotené informácie sa prenášajú do mozgu, ktorý podľa toho vydá signál na správnu reakciu. Preto má pre hady zrejme najväčší význam čuch.
Hady zaraďujeme medzi lovcov špecialistov, pretože sa zameriavajú na určitý typ koristi, poskytujúci energeticky bohatý zdroj potravy. Napríklad užovka hladká po prehltnutí jednej jašterice nemusí aj týždeň žrať. Pretože požiera korisť vcelku, trávenie trvá oveľa dlhšie.
Všetky plazy sú u nás zákonom chránené. Napriek tomu zmeny v ich prirodzenom prostredí výskytu, ktoré spôsobuje svojou činnosťou človek, znamenajú ich postupný úbytok. Napríklad v Nemecku je užovka fŕkaná na pokraji vyhynutia, pretože rozvoj vodnej dopravy, stavby rekreačných stredísk na brehoch jazier, kožiarsky priemysel či zabíjanie tohto hada v umelých rybníkoch ako škodnej zveri prispeli k dramatickému zníženiu žijúcich jedincov.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 05/2018. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Ivan Kňaze