Čo už môže byť jednoduchšie, ako triafať guľou kolky postavené v pravidelnom útvare? Bowling je naozaj jednoduchý; možno práve preto by však mohol pôsobiť ako školská pomôcka na ilustráciu niektorých základných princípov fyziky.
Z egyptských starovekých ihrísk cez nemecké stredoveké kostoly, vidiecke krčmy a moderné herne s mnohými dráhami… až na olympiádu? Bowling to nemá ľahké, napriek tomu zostáva jednou z najpopulárnejších hier sveta.
Ťažký výstup na Olymp
Medzinárodný olympijský výbor odoláva pokusom dostať bowling medzi olympijské športy. Jedným z argumentov je, že si vyžaduje zázemie, aké je nedostupné pre mnoho mladých ľudí v rozvojových krajinách. Na olympijskej úrovni je to možno tak. V bežnom živote však hráči potrebujú akurát dráhu, po ktorej možno kotúľať gule na cieľ (kolky, jamky alebo aj iné gule). Bowling nie je viazaný na vek, pohlavie ani fyzické danosti, hoci na súťažnej úrovni si vyžaduje zručnosti a tréning ako každý iný šport.
V každom prípade patrí k najpopulárnejším hrám na svete. Na 250 000 dráhach v 90 krajinách ho hráva 100 až 120 miliónov ľudí. A nielen rekreačne: na svete je asi 10 miliónov ľudí, ktorí sa mu venujú na súťažnej úrovni. Napokon, patrí medzi oficiálne súťažné disciplíny na Ázijských hrách, Panamerických hrách, Hrách Commonwealthu aj na Svetových hrách, kde sa súťaží práve v športoch, ktoré sa zatiaľ nedostali na program olympiád.
Fungovalo to dobre
V roku 2007 odkryli talianski archeológovia južne od Káhiry staroveký prototyp modernej bowlingovej haly. Tvorila bočnú miestnosť v budove pochádzajúcej z 2. až 3. storočia, teda z čias, keď bol Egypt pod nadvládou starovekého Ríma. Naprieč sálou s dobre opracovanou vápencovou podlahou viedla 4 metre dlhá, 20 centimetrov široká a 10 centimetrov hlboká dráha, v strede ktorej bol 10-centimetrový štvorcový otvor. Pod otvorom našli veľkú terakotovú vázu naplnenú jemným pieskom.
Konečným dôkazom boli dve kamenné gule s rôznymi priemermi: jedna presne zapadla do štvorcového otvoru, druhá mohla plynule jazdiť po dráhe vodiaceho pruhu. Archeológovia si postavili svoju vlastnú kópiu ihriska, aby prišli na pravidlá hry. Hrali ju pravdepodobne dvaja hráči umiestnení na oboch koncoch dráhy. Jeden hádzal menšiu guľu, druhý väčšiu, pričom obaja hádzali naraz. Veľká guľa mala byť pravdepodobne hodená po dráhe tak, aby sa menšia nedostala do diery v strede. Hráči sa striedali v hádzaní menšej gule, počet úspešných pokusov určil víťaza hry. Funguje to celkom dobre. Obaja hráči musia byť veľmi šikovní a pohotoví, vyhlásila vtedy egyptologička Edda Brescianiová.
R, foto Pixabay
