Od herbárov k inváznym rastlinám: Botanika v Prírodovednom múzeu SNM

Fotosyntézou rastliny premieňajú slnečné žiarenie, vodu a oxid uhličitý na organické látky, čím zabezpečujú existenciu väčšiny života na Zemi. Vyrábajú kyslík, poskytujú potravu, tvoria základ väčšiny ekosystémov, predstavujú zdroj dreva, papiera, liečiv či energie.

Rastú v rozmanitých prostrediach od tropických lesov až po púšte a významne ovplyvňujú kvalitu životného prostredia. Ich význam približujeme verejnosti aj v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave. Počas vzdelávacích programov sa návštevníci, najmä deti a žiaci, hravou formou oboznamujú napríklad s ukážkami herbárových položiek známych osobností, živými rastlinami a drevinami našich lesov, so svetom semien a plodov, ich rozmanitými tvarmi, veľkosťami a stratégiami šírenia. Interaktívne aktivity rozvíjajú pozorovacie schopnosti a pomáhajú lepšie pochopiť fungovanie rastlinnej ríše. V ponuke vzdelávacích programov pre školy máme aj prezentácie o rastlinných spoločenstvách alebo inváznych rastlinách Slovenska.

Práca botanika v múzeu

Základnou náplňou práce botanika v múzeu je zber, preparácia, konzervácia a uchovávanie rastlinného materiálu. Mohlo by sa zdať, že zbieranie rastlín už v súčasnosti nemá význam, keďže herbáre obsahujú státisíce položiek zhromažďovaných počas stáročí. Opak je však pravdou. Zmeny klímy, urbanizácia, intenzívna doprava a cestovanie spôsobujú výrazné zmeny v zložení vegetácie. Na naše územie sa dostávajú nové druhy rastlín, zatiaľ čo niektoré pôvodné druhy ustupujú alebo sa stávajú ohrozenými. Dokumentovanie súčasného stavu biodiverzity je preto nevyhnutné.

Herbáre predstavujú archívy rastlinnej diverzity. Umožňujú presné určovanie druhov, štúdium ich premenlivosti a sledovanie zmien rozšírenia v čase. Napriek rozvoju fotografických archívov a digitálnych databáz zostávajú nenahraditeľné. Pri určovaní mnohých druhov je porovnanie s odborne spracovanými herbárovými dokladmi ešte vždy najspoľahlivejšou metódou. Mimoriadny význam majú aj pri výskume inváznych rastlín, pretože uchovávajú historické údaje o prvých nálezoch druhov a umožňujú sledovať ich následné šírenie.

Moderné molekulárne metódy navyše umožňujú analyzovať genetický materiál aj z herbárových položiek starých desaťročia. Zaujímavým príkladom je výskum bádateľa z Fínska v súčinnosti s naším herbárom. Vedci tam skúmajú historické vzorky ostružín so stopami patogénu Peronospora sparsa, ktorý spôsobuje významné škody na rastlinách produkujúcich bobuľové plody. Analýza historických vzoriek pomáha odhaľovať evolúciu rastlinných patogénov v priebehu času.

Zbierka semien a plodov

Súčasťou botanických zbierok Prírodovedného múzea SNM je aj rozsiahla zbierka semien a plodov. Jej základy vznikli delimitáciou botanických zbierok Andreja Kmeťa v roku 1960 a v súčasnosti predstavuje najstaršiu zachovanú zbierku svojho druhu na Slovensku. Postupne bola rozširovaná zbermi viacerých slovenských botanikov a kurátorov múzea. Obsahuje viac ako 8 000 položiek vrátane kolekcií liečivých a jedovatých rastlín, exotických druhov a semien najvýznamnejších inváznych rastlín Slovenska.

Autorka článku a foto: RNDr. Eva Uherčíková, CSc.
Prírodovedné múzeum SNM v Bratislave