Veľkú časť histórie sa intelektuálne ťažiská hýbali len pomaly. Boli v nich učenci, knižnice, laboratóriá a organizovali sa rozpravy. Koľko storočí boli centrom intelektuálneho diania napríklad také Atény? Svet sa zmenil, všetko sa mení rýchlejšie a vedeckú oblasť to neobišlo.
Na prelome storočí napríklad matematike a fyzike dominovala Európa – Sorbonna, Oxfordská univerzita, Viedenský krúžok, národné vedecké akadémie a inštitúcie. A potom prišli vojny, najmä druhá svetová, ktorá veľkú časť intelektuálneho ťažiska presunula do USA. Americký historik umenia Walter Cook povedal: Hitler trasie stromom a my zbierame ovocie.
Proti odlivu sa po vojne začalo aktívne bojovať. Napríklad vybudovanie CERN-u malo za cieľ okrem iného prinavrátiť časť vedeckej komunity na starý kontinent. Čínsky režim si to uvedomuje tiež a aj preto buduje atraktívne vedecké projekty – chce, aby sa čínski výskumníci vracali späť spolu s poznatkami, ktoré v zahraničí získali. A treba uznať, že sa im to darí. V mnohých technologických oblastiach sú Číňania na špici.
Investície do vedy a ľudí
Veda a progres sú významnou súčasťou civilizácie a kultúry. V akom kontexte sa bežne rozpráva o antickom Grécku? Každá krajina by rada bola prvá na Marse, prvá objavila novú časticu hmoty či liek na rakovinu. Nie je to však len vec hrdosti – veda zarába veľké peniaze. Prináša nové technológie, hľadá odpovede na dobové výzvy, formuje expertov. Každé euro investované do vedy sa vráti x-násobne, pričom konkrétna hodnota x závisí od toho, na ktorý segment sa pozrieme a v akom časovom horizonte.
Na fungovaní vedy je vždy čo zlepšovať – to prizná asi každý, kto v nej pôsobí. Napriek tomu by investície do nej mali byť samozrejmosťou pre každú hrdú civilizáciu, ktorá chce prosperovať a napredovať. Nie je to však len o peniazoch, ale aj o ľuďoch. Bez nich sa veda robiť nedá.
Príležitosť pre Európu
V USA bije časť vedeckej komunity na poplach, okrem iného sa začala cenzúra. Aké slová môžu dostať váš výskum do problémov? Napríklad žena, bias (skreslenie) či bariéra. Ak chcete vidieť, ako vyzerá zásah politiky do vedy, tak takto. Dochádza aj k rušeniu veľkých grantov. Jedným z argumentov je, že výskum často nikam nevedie. To je však úplné nepochopenie výskumu – keby sme vopred vedeli, ako dopadne, nemuseli by sme ho robiť. Veda je o deviatich zbytočných pokusoch a desiatom revolučnom.
Myslím si, že americkej vedeckej komunite by sme mali vyjadriť viac než len podporu a držať palce. Európa – a Slovensko v nej – by sa mala chopiť príležitosti a ponúknuť zázemie vedkyniam a vedcom, ktorí sa budú v najbližšej dobe možno obzerať po novej zasľúbenej zemi. Bez investícií do vedy a výskumu nedokáže Európa napredovať. Investovať sa však musí nielen do technológií a zariadení, ale aj do ľudí.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.
