Na počiatku bol príbeh

Veda sa začína príbehmi. Ich vzťah sa prelína dejinami myslenia. Vyvíjal sa od prvých mýtických kozmológií až po súčasné formy špekulatívnej fikcie, ktoré sa snažia predpovedať následky moderných technológií. Príbeh nemusí byť iba o vede; môže byť sám vedou. Nie je to len popularizačný doplnok,… pokračuj

Hmota myšlienok

Načo sú knihy, keď je všetko online? Nuž, bez kníh by nielenže nebolo nijaké online, ale medzi to najcennejšie, čo možno online vyhľadať, patria veľmi často práve knihy. Knihy často horeli na hranici, niekedy aj so svojimi autormi. Mocnári ničili celé zbierky v domnienke, že tým… pokračuj

Baktérie získavajú kovy

Mikroskopické baktérie by si len málokto spájal so získavaním kovov. Napriek tomu dokážu v extrémnych podmienkach uvoľňovať meď či antimón z minerálov bez potreby vysokých teplôt. Výskum na Ústave geotechniky SAV, v. v. i., ukazuje, že biologické lúhovanie má potenciál ako alternatívny spôsob získavania surovín… pokračuj

Príbytky poznania

Knižnica nie je len nejaký sklad kníh. Je to inštitúcia predstavujúca reálnu moc, ktorá prežila požiare, vojny aj úpadky celých ríš: moc poznania. Počet všetkých kníh napísaných v období antiky je neznámy. Odhady mávajú skutočne široké rozpätie – hovorí sa o 50- až 200-tisíc dielach. V každom prípade,… pokračuj

Príbeh kvasiniek: Od kuchyne k Nobelovej cene

Keď sa povie kvasinka, väčšina z nás si automaticky predstaví pivo, víno alebo kysnuté cesto. Len málokto by však tipoval, že práve kvasinky patria medzi dôležité organizmy vo vedeckých laboratóriách. Ak si chceme kvasinky predstaviť čo najjednoduchšie, stačí si spomenúť na droždie, ktoré máme doma… pokračuj

Vidieť rotáciu Zeme

Foucaultovo kyvadlo je dodnes obľúbeným exponátom vo vedeckých múzeách a na univerzitách po celom svete. Na Slovensku sa jediné verejnosti prístupné Foucaultovo kyvadlo nachádza od konca minulého roku v pavilóne fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) v Bratislave. Foucaultovo kyvadlo názorne demonštruje rotáciu Zeme aj jej guľatosť.… pokračuj

Obyčajné nosy v ľadovej dobe

Nosová dutina neandertálskej lebky potvrdzuje, že veľké nosy týchto hominidov neboli prispôsobením na chladné podnebie, ako sa vedci kedysi domnievali. Ich nosové dutiny boli totiž veľmi podobné tým, aké má Homo sapiens. Výskum tak definitívne vyvracia predstavu, že veľké nosy na vystupujúcej tvári neandertálcov sa… pokračuj

Cesta mikroplastov v oceáne

Znečistenie morských ekosystémov mikroplastmi sa stalo jedným z najzávažnejších environmentálnych problémov na celom svete. Zároveň sa mikroplasty našli v mnohých morských organizmoch, od rias až po vrcholových predátorov. Prenos mikroplastov medzi viacerými funkčnými skupinami organizmov je však pomerne málo študovaný, najmä pre náročnosť experimentov. Chýbajú… pokračuj

Oči, ktoré nevidia

Výskyt očných škvŕn, teda pigmentových škvŕn imitujúcich skutočné oči, je v živočíšnej ríši pomerne častý. Aké sú však príčiny ich vzniku počas fylogenézy? O vysvetlenie sa snažia dve základné hypotézy – a obe prinášajú zaujímavé zdôvodnenia. Pri bezstavovcoch sa s očnými škvrnami stretávame najčastejšie pri hmyze, ale… pokračuj