Špecializovaný zobák pelikánov predstavuje unikátny nástroj na lov rýb, ktorý nápadne pripomína princíp rybárskeho podberáka.
Techniky lovu sú pri zástupcoch vtáčej ríše veľmi rôznorodé. Platí to aj v prípade druhov, ktoré sa živia vodnými stavovcami, najmä rybami. Aby sa operení ichtyofágovia zmocnili koristi, môžu sa na ňu vrhať zo vzduchu a zovrieť ju buď pazúrmi, napríklad kršiak rybár, alebo ju chytiť do zobáka. Takto loví napríklad rybárik riečny aj rybár riečny.
Iné druhy striehnu na brehu alebo na konári tesne nad vodou, prípadne kráčajú v plytkej vode a vo vhodnom okamihu prudko vymrštia krk, aby zobákom chňapli po koristi. Medzi takýchto lovcov radíme mnohé druhy brodivcov, napríklad volavky a bociany.
Podobne používajú zobák s jemne ozubenými okrajmi aj druhy ponárajúce sa za rybami pod vodnú hladinu, medzi ktoré patria aj u nás žijúce rybožravé vtáky, ako sú potápače a kormorány. Ich príbuzné anhingy, viazané len na tropické a subtropické vody, ryby harpúnujú ostrým šidlovitým zobákom.
Elastický vak
Výnimočný spôsob lovu podobný ľudskému vynálezu – chytaniu rýb pomocou podberáka či saku –, sa vyvinul v rámci celej vtáčej ríše len zástupcom čeľade pelikánovité (Pelecaniidae). Tieto vývojovo starobylé vtáky, ktorých najstaršie fosílie vedci datujú do oligocénu spred približne 30 miliónov rokov, majú unikátny zobák. Jeho spodnú časť tvoria dve ohybné lamelovité čeľuste, ktoré sú na konci pomerne voľne spojené, čo umožňuje ľahšie roztiahnutie kožovitého vaku natiahnutého medzi nimi.
Vak je neoperený, môže byť pestro sfarbený, niekedy rozdielne pri samcovi a samici. Najviac nás však udivuje jeho úžasná elasticita. V bežnej polohe ho na spodnej časti zobáka takmer nerozoznáme, no v prípade potreby ho pelikán dokáže pomocou svalov extrémne roztiahnuť, v podstate stačí, aby doširoka otvoril zobák. Pri ponorení do vody mu slúži ako rybársky podberák, zatiaľ čo na vzduchu má dôležitú funkciu pri termoregulácii. Vďaka nesmierne pružnému materiálu sa doň pri väčších druhoch zmestí 10 až 14 litrov vody a pri úspešnom love, samozrejme, aj jedna alebo viacero rýb s hmotnosťou až štyri kilogramy.
Mláďa pelikána skonzumuje do opustenia hniezda takmer 70 kg rýb.
Aby úlovok z podberáka nevyskočil, zhora ho ako veko uzatvára vrchná, pevnejšia časť zobáka. Keďže vak pelikána nie je zo sieťoviny ako naše rybárske podberáky, musí z neho vták počas lovu vedieť podľa potreby vyliať vodu. Robí to tak, že zdvihne hlavu a jemne roztvorí čeľuste, takže tekutina rýchlo vytečie štrbinou a vo vaku zostane len úlovok.
Recentné druhy pelikánov
Čeľaď pelikánovité (Pelecaniidae) zahŕňa osem druhov, všetky patria do rodu pelikán (Pelecanus). Ornitológovia ich rozdeľujú do troch skupín.
1. skupina – veľké pelikány. Patria do nej štyri druhy: pelikán ružový alebo obyčajný (P. onocrotalus), ktorý obýva časť Európy, Ázie a Afriky; pelikán kučeravý (P. crispus) obývajúci časť Európy a Ázie; pelikán biely alebo červenozobý (P. erythrorhynchos) žijúci na vnútrozemských sladkých vodách Severnej Ameriky; pelikán okuliarnatý (P. conspicillatus), ktorého domovinou je Austrália.
2. skupina – menšie pelikány. Patria do nej dva druhy: pelikán červenkavý (P. rufescens), ktorý žije len v Afrike; pelikán sivý (P. philippensis), rozšírený na rozsiahlom území juhovýchodnej Ázie.
3. skupina – pelikány loviace korisť z letu. Patria sem dva druhy žijúce v Amerike: pelikán hnedý (P. occidentalis), ktorý obýva východné pobrežie Ameriky od Kanady po Brazíliu vrátane karibských ostrovov, ako aj západné pobrežie od Kanady po sever Peru; pelikán bledohlavý (P. thagus) obývajúci tichomorské pobrežie Peru a Čile. Ten bol v minulosti považovaný za poddruh pelikána hnedého.
Od lovu ku kŕmeniu
V čeľustiach aj samotnom vaku pelikána sa nachádza veľa nervových zakončení, pomocou ktorých vták zisťuje počet a veľkosť ulovených rýb. Podľa toho dokáže presne kontrolovať mieru otvorenia zobáka, aby mu korisť neunikla spolu s vodou. Drobné rybky mu ľahko skĺznu do žalúdka v akejkoľvek polohe, no v prípade väčšieho úlovku dbá na jeho správnu orientáciu. Rybu si vždy otočí tak, aby smerovala hlavou do pažeráka a nedošlo k jej vzpriečeniu. Pri obracaní koristi si ju dokáže veľmi šikovne nadhodiť do vzduchu a vzápätí chytiť.
Celý článok nájdete v časopise Quark 7/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa